Denník N

Spoluautor alarmujúcej štúdie: Vymieranie druhov nie je žart, ostanú nám akurát myši a komáre

Profesor Pavel Kindlmann sa autorsky podieľal na správe panelu IPBES. Foto - Deník N/Adéla Skoupá
Profesor Pavel Kindlmann sa autorsky podieľal na správe panelu IPBES. Foto – Deník N/Adéla Skoupá

Ničenie biodiverzity je ešte nebezpečnejšie ako zmena klímy, vraví prírodovedec Pavel Kindlmann. To, že bude horúco, postihne nízko položené krajiny a ľudia budú migrovať. Nikto však nevie, čo sa stane, keď nastane hromadné vymieranie, aké hrozí podľa správy panelu IPBES.

Profesor Pavel Kindlmann z Prírodovedeckej fakulty Karlovej univerzity je jedným z autorov alarmujúcej správy o vymieraní živočíšnych druhov. Problém podľa neho spočíva v našej neustálej snahe o ekonomický úspech. Preto navrhuje zaviesť „fond opráv divočiny“.

Zo správy o vymieraní živočíšnych a rastlinných druhov na laika padá úzkosť. Čo to robí s vami, keď všetky tie dáta vidíte pohromade?

Veľmi ma neprekvapili, pretože v odbore pôsobím. Neočakával som nič iné. Bol som celkom rád, že niečo také vzniklo. Myslím si, že to treba ukázať na solídnej báze a rozšíriť medzi ľuďmi, pretože sú tendencie takéto informácie devalvovať. Správa, ktorá je výsledkom práce 145 vedcov a 310 ďalších, ktorí nám pomáhali, sa nedá len tak zhodiť. Rozumný človek si povie, že za tým niečo je.

Správa nám teda hovorí, čo by sa stalo, keby devastácia prírody pokračovala súčasným tempom?

Okrem iného. Správa definuje, čo sa deje. Že to už naozaj nie je žart. A hovorí, čo sa stane, ak sa budeme správať ďalej tak, ako sa správame.

Prečo to teda už nie je žart?

Pretože sme na prahu šiesteho hromadného vymierania, za existenciu zemegule ich bolo päť. Dnes je už opäť jedna osmina druhov vyhynutím ohrozená a hrozí, že po mnohých miliónoch rokov môže veľká časť našich organizmov vyhynúť. A je to prvýkrát, keď hromadné vymieranie nie je spôsobené pádom meteoritu alebo výbuchom sopky, ale živou bytosťou. Tá si navyše myslí, že je inteligentná.

V bestselleri Sapiens však Yuval Noah Harari opisuje, že mamuty a veľké cicavce tiež vyhynuli veľkým pričinením človeka…

To dopodrobna nesledujem, ale viem, že v prípade starých vymieraní vždy vybuchla sopka, popol zatienil slnko a zmenila sa klíma. Neviem, ako to bolo presne s mamutmi, nie som paleobiológ, ale nebolo to tak, že by vymreli tri štvrtiny druhov na zemeguli.

Teraz, naopak, správa hovorí o milióne druhov, ktoré majú zaniknúť. Aké to sú hlavne druhy?

Sú to napríklad vzácne cicavce ako snežné leopardy. Rôzny hmyz a mnoho ďalších druhov. Vždy hovorím, že ani tak nezáleží na tom, ktorá rastlinná alebo živočíšna skupina to je, ale že to sú už teraz relatívne vzácne druhy. Prvé na rade budú tie, ktoré majú málo jedincov. A čo nám tu zostane? Myši, potkany,

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Klimatické zmeny

Rozhovory

Teraz najčítanejšie