Denník N

Bol som za Karolom Mellom v Belize. Ako dnes žije muž, po ktorom pátra Interpol?

Karol Mello: čierne svedomie slovenskej justície, policajtov i bulváru, ktorý ho zmenil na celebritu. S mužom vineným z niekoľkých vrážd som strávil popoludnie na oslepujúco bielom karibskom piesku.

Máj 2011 - Karol Mello vychádza z väzby na slobodu. FOTO - TASR
Máj 2011 – Karol Mello vychádza z väzby na slobodu. Foto – TASR

V otlčenom žltom autobuse z Guatemaly so mnou sedia hispánski dedinčania a banda opitých Afroameričanov, ktorí sa vzadu komusi vyhrážajú smrťou. Snažím sa za nimi neobracať hlavu. Som tu jediný biely a vonku sa stmieva.

Autobus má aspoň 40 rokov a kedysi v USA zvážal deti do školy a späť na bohatých predmestiach. Dnes sú tieto nezničiteľné vraky neklamným dôkazom, že ste v Strednej Amerike. Stali sa hlavnou (väčšinou jedinou) medzimestskou dopravou.

Na poslednej zastávke pred hranicou si všimnem nábožných Amišov v krojoch, ktorí žijú v Belize v zabudnutých komunitách z 19. storočia. Zatiaľ čo na nich zízame, vodič nám nepozorovane ukrýva pod ruksaky akýsi kontraband. Keď sa nám stretnú oči, sprisahanecky zažmurká škuľavými očami a zatvári sa, že čosi opravuje. Čo s nami pocestuje na druhú stranu hraníc, radšej nechcem vedieť.

Koralové ostrovy, na akom žije aj Mello, sú oázami bohatstva a dovolenkovej pohody. FOTO - TOMÁŠ FORRÓ
Koralové ostrovy, na akom žije aj Mello, sú oázami bohatstva a dovolenkovej pohody. Foto – Tomáš Forró

Konečne v Belize

Je to len úzky pás karibského pobrežia na východ od Guatemaly a na juh od Mexika, k tomu niekoľko koralových ostrovov neďaleko pevniny. Čosi vyše 300-tisíc obyvateľov, zmeska niekdajších bielych kolonizátorov, černošských otrokov a domorodých mayských Indiánov. V turistických sprievodcoch: raj na zemi pre výletné lode a zájazdy za tisíce eur.

Krajina má okrem mora a súkromných pláží aj druhú tvár. Tretie miesto na svete v počte vrážd na stotisíc obyvateľov. Objasnenosť asi 10 percent. Lúpeže, prepadnutia, extrémna korupcia. Útočisko zločincov, defraudantov, schránkové firmy z celej planéty.

Na tvrdej autobusovej lavici cestou k pobrežiu potme rozmýšľam, čo vlastne čakám od stretnutia s Karolom Mellom. Že sa rozhovorí o vraždách, ktoré tvrdí, že nespáchal? Alebo ma bude presviedčať o svojej nevine, hoci pred ňou utiekol na druhý koniec sveta?

Dospievam k záveru, že hľadať pravdu o zločine by nemalo zmysel – v tomto zlyháva slovenská polícia, prokurátori i súdy. Bude však stáť  za to skúsiť nahliadnuť do sveta, v ktorom dnes Mello žije. A možno i zistiť, čo má slobodný Karol Mello z mäsa a kostí spoločné s tým niekdajším Karolom Mellom, produktom našej nefunkčnej justičnej mašinérie.

Moje prípravy zahŕňali týždne korešpondencie a osobných stretnutí s belizskými úradníkmi, aktivistami a obyčajnými ľuďmi, ktorí ho tu poznajú roky. Rovnakú prácu som vykonal na Slovensku po návrate. Postupne sa tak začínal črtať obraz, ktorý sa doplní počas stretnutia so samotným Mellom; niekedy napriek nemu.

.Holič a jeho strýko. Miestne noviny plné vrážd a zločinov. FOTO - TOMÁŠ FORRÓ
Holič a jeho strýko. Miestne noviny plné vrážd a zločinov. Foto – Tomáš Forró

Stretnutie

O niekoľko dní sa na Mellovom ostrove všetko zomlelo neočakávane rýchlo. Len som vystúpil z lode a zamieril tam, kde podľa miestnych pravidelne trávi čas, keď sa objavil priamo predo mnou. Jeho vozidlo sa blížilo oproti mne. Stihol som len zdvihnúť ruku a zakričať: „Dobrý deň, pán Mello!“ V okamihu zabrzdil.

Pozeráme si do očí, obaja rovnako prekvapení nečakanou situáciou. Mello sedí v golfovej štvorkolke, ktoré sú na ostrove takmer jediným spôsobom prepravy. Na sedadle spolujazdca má staršieho syna, za pásom mu trčí vrhací nôž z čiernej ocele. Vysvetľujem mu, kto som. Jeho prvé slová: „Nemáte o čom písať? Páľ do piče!“ Hneď nato naštartuje a zmizne.

Tak, toto by sme mali, sklamane si pomyslím a pomaly sa vydám späť k prístavu. Vtedy za mnou zaškrípu brzdy a ktosi na mňa po slovensky zakričí: „Hej ty, poď sem!“ Vraciam sa, po istom váhaní si sadám k Mellovi do auta a podáme si ruky. Po jeho uvítaní sme si evidentne potykali.

O chvíľu príde Mellova žena Zuzana, dominantná a vždy rozhodná, akoby občas usmerňovala aj jeho vlastný tok myšlienok. Srdečne sa vítajú so všetkými miestnymi, ktorí idú okolo.

Rozhovor? Zuzana je skeptická: Ja vás nepoznám a nemám na vás čas. „Pani Zuzana, to je v poriadku: ja sa nechcem rozprávať s vami, ale s Karolom.“ (Zuzana sa trošku urazí.)

Karol Mello: Hovoríš, rozhovor? Príď o niekoľko hodín, overím si ťa, porozmýšľam, uvidíme.

Belize City neďaleko Mellovho ostrova je jeden veľký slum. FOTO - TOMÁŠ FORRÓ
Belize City neďaleko Mellovho ostrova je jeden veľký slum. Foto – Tomáš Forró

Dôležitá známosť

Neskôr popoludní sa mám s Mellovcami stretnúť na koralovom ostrove sotva 20 kilometrov od Belize City, belizskej metropoly a zároveň jedného z najnebezpečnejších miest Strednej Ameriky. No ostrov je zatiaľ pokojný. Jemnučký biely piesok Karibiku si tu užíva hŕstka miestnych, stovky expatov z USA a Európy a tisíce turistov, ktorí sem prúdia za exotikou v exotike. Dnes tu pre nich Mellová Zuzana organizuje módnu prehliadku. Do stretnutia však zostáva niekoľko hodín.

V špinavom kaderníctve práve holič so strýkom pozerajú videá Boba Marleyho. Holič ma usadí do svojho kresla, ležérne vytiahne veľké vrecko plné marihuany a ušúľa si džointa. „To je u vás legálne?“ Holič sa zamyslí. „Čéče, vlastne si ani nie som istý… možno nie.“

Vzápätí ku mne pristúpi s horiacou cigaretou v jednej ruke a holou žiletkou v druhej. Mimovoľne zavriem oči, ale strachujem sa zbytočne: holič podá nedofajčenú marihuanovú cigaretu strýkovi a oholí ma bez jediného škrabnutia. Pri odchode sa pýtam na Mella. Hovorí, že takého si nepamätá.

V uliciach San Pedro. FOTO - TOMÁŠ FORRÓ
V uliciach San Pedra. Foto – Tomáš Forró

Zato ostatní ostrovania ho poznajú veľmi dobre. Lebo Karol Mello nie je žiaden utečenec, ukrývajúci sa v tieni pred spravodlivosťou. Je to žoviálny, priateľský, vážený občan štátu Belize. Tu na ostrove patrí medzi najznámejších ľudí. Pozná a stretáva sa najmä so smotánkou. Pýtam sa ľudí, či naozaj nevedia, pred čím sem Mello utiekol.

Vedia. Je im to však jedno. Dokonca sa zdá, že Mellovo pozadie je ešte viac sexi. Veď uznajte, zdraviť sa každé ráno v potravinách s človekom, ktorého hľadá Interpol, to nie je hocijaká pocta. Po pokuse Slovenska o extradíciu a jeho krátkom zatknutí v roku 2012 miestne noviny dokonca uverejnili list od Mellovej rodiny, v ktorom prosí občanov o pomoc a spravodlivosť, akej sa mu nedostalo v jeho skorumpovanej vlasti.

Miestny aktivista z hlavného mesta Belmopan ironicky dodáva, že od občanov Belize vtedy Mello pomoc vskutku dostal. Úrady vydali Mellovi belizský pas v tichosti a podozrivo rýchlo. Nepríjemnosti postihli len belizského ministra pre imigráciu, ktorého o niekoľko mesiacov neskôr zatkli za ilegálne vydávanie pasov cudzincom.

Pouličný povaľač, Belize City. FOTO - TOMÁŠ FORRÓ
Pouličný povaľač, Belize City. Foto – Tomáš Forró

Na módnej prehliadke

Na módnej prehliadke je Zuzana nepochybne hviezdou programu. V plážovej krčme zbitej z krivých dosiek usmerňuje násťročné miešanky, ktorým práve rastú prsia a sen o kariére modeliek; roztlieskava dav, vyberá dídžejovi hudbu a hanblivým tučným turistkám predvádza tanečné kroky. Len tak mimochodom mi oznámi: Karol sa s vami rozprávať nebude. „Ďakujem, ale chcel by som to počuť od neho.“ Zuzana ľahostajne mykne plecom.

Napokon prichádza aj Mello. Jeho známi zakotvili člny hneď pri nás a pomaly sa rozbieha sobotný rodinný piknik. Mello mi zopakuje, že mi žiaden rozhovor neposkytne, ďalej sa však rozprávame. O hodinu neskôr už celá spoločnosť popíja za výskania detí a dunenia reggae hudby. Len my dvaja akoby sme zabudli na víkend, azúrové more a celú tú nádheru okolo. Stojíme v tieni paliem a hovoríme o jeho živote tu, o Slovensku. O vine, krivdách, podozreniach.

Spaľovacie motory sú na Belize zakázané. FOTO - TOMÁŠ FORRÓ
Spaľovacie motory sú na Belize zakázané. Foto – Tomáš Forró

Rozhovor, ktorý nie je rozhovorom

Prečo Mello nechce dať rozhovor, som sa už dozvedel – nepozná ma a nikto ma neodporučil. Môj novinársky preukaz ani pas vidieť nechce, hoci pečiatky z vyše 60 krajín by ho možno presvedčili, že nejde o falzifikát a ja nie som tajný vyšetrovateľ.

Prečo sa však napriek tomu so mnou ďalej rozpráva, to sa nedozviem. Mello vie, že som sem neprišiel na prázdniny, a svoje postupy som mu vysvetlil hneď na začiatku: všetko, čo mi povie, overím alebo vôbec nebudem publikovať, aby som zabránil manipulácii verejnosti. Navrhujem, že urobím nahrávku, ktorú mu poskytnem ako záruku objektivity. Odmieta.

Čo sa teda možno dozvedieť počas párhodinového rozhovoru, ktorý ani nie je rozhovorom? V prvom rade overujem informácie, ktoré som získal už predtým: napríklad, že Karol Mello nie je ani trochu chudobný a nepracuje, hoci miestni ho považujú za boháča.

Príklad? Na ostrove sú klasické autá pre znečistenie zakázané, jazdí sa na golfových štvorkolkách. Tá Mellova má náhon 4×4 a patrí k tomu najluxusnejšiemu na trhu. Mello sa dušuje, že za svojho kríženca vojenského džípu a marťanskej sondy Curiosity zaplatil ledva 10-tisíc amerických dolárov. Na nerozoznanie podobný typ však na ostrove predávajú za 25-tisíc.

Sídlo schránkovej firmy v Belize City, cez ktorú v slovenskej kauze emisií zmizlo takmer päť miliónov eur. FOTO - TOMÁŠ FORRÓ
Sídlo schránkovej firmy v Belize City, cez ktorú v slovenskej kauze emisií zmizlo takmer päť miliónov eur. Foto – Tomáš Forró

Rezort

Mellovci bývajú v jednom z luxusných turistických rezortov, v ktorom stojí mesačný nájom okolo 1 200 USD. To je v Belize veľa peňazí. Toto stredisko zároveň figuruje na turistickom portáli Trip Advisor ako podvodníci veľkého kalibru, ktorí okrádajú turistov, klamú pri uzatváraní zmlúv a dokonca kradnú peniaze z kreditných kariet hostí. Mellovci s nimi majú evidentne bezproblémové vzťahy.

Lacné nie je ani školné Mellovho syna. V súkromnej škole v meste stojí okolo 350 dolárov mesačne. Odkiaľ na to berú na úteku peniaze? Mello tvrdí, že žije z legálnych firiem v Európe i vo svete. Hotely a tak. Môže to dokázať? Nemôže.

Pýtam sa na nelegálne obchody, vydieranie a privlastňovanie majetku svojich obetí. Karol Mello sa rozhorčí: nelegálny biznis v živote nerobil a poctivo platí dane. To mi môže odprisahať. Miestni: Mello tu má minimálne jeden podnik, v ktorom namiesto neho figuruje nastrčený majiteľ.

Niet pochybnosti, že bez ohľadu na to pobyt Mellovcov v Belize zďaleka nepripomína raj na zemi. Zuzana obetovala svoju skvelú kariéru za akcie v dedinských krčmách a kultúrnych domoch. Sám Mello si zrejme predstavoval život inak ako na niekoľkých štvorcových míľach ostrova, v spoločnosti surferov a amerických penzistov.

Ľudia z ostrova potvrdzujú, že Mellovci odtiaľto takmer nik­dy neodchádzajú – pri prekročení hraníc každého z okolitých štátov mu hrozí extradícia. A bezpečnostná situácia sa aj na ostrove zhoršuje rýchlym tempom. Výrazný nárast vrážd spojených s drogovými kartelmi začína byť cítiť aj tu. Samozrejme, v porovnaní s Černákom, ktorý hnije v slovenskom väzení už 18 rokov, sa Mello zrejme sťažovať nemôže.

Žiletkový drôt a vysoká zločinnosť: každodennosť belizských miest. FOTO - TOMÁŠ FORRÓ
Žiletkový drôt a vysoká zločinnosť – každodennosť belizských miest. Foto – Tomáš Forró

Pripravený vypovedať. V hypnóze

Keď prechádzame na tému jeho problémov so zákonom na Slovensku, Mello je uvoľnený a stále usmiaty, no jeho odpovede znejú ako vopred naučené, slizké úhybné manévre. Či on mal niečo s podsvetím? Najprv treba definovať, čo je to podsvetie.

Pravda o jeho obvineniach? Rád sa podrobí výsluchu a testu na detektore. Dokonca v hypnóze. Jedným dychom však dodáva, že jeho vypočutie nie je možné, pokiaľ sa nachádza v inom štáte. Slovenskí odborníci na trestné právo pritom tvrdia pravý opak: existuje hneď niekoľko možností, ako to urobiť, od vypočutia belizskými policajtmi až po telemost a podobne.

Mello i jeho advokát o tom musia nepochybne veľmi dobre vedieť. Nikdy neprejavili ani náznak záujmu.

Karol Mello sa zároveň neustále vracia k svojmu hlavnému tvrdeniu, že je čistou a nevinnou obeťou policajného komplotu. Táto téma má pritom aj úplne protichodný motív, na ktorý by som sa ho zase chcel opýtať ja: totiž že vo všetkých kľúčových momentoch ťažil práve zo zvláštnych omylov a rozhodnutí slovenských policajtov, prokurátorov a súdov.

Čongrádyho vražda v Petržalke v roku 2004. FOTO - TASR
Čongrádyho vražda v Petržalke v roku 2004. Foto – TASR

Na jednej strane, Mello má dobrý dôvod sťažovať sa na políciu. Posledným dôležitým medzníkom jeho káuz je obvinenie z vraždy bratislavského mafiánskeho bossa Čongrádyho, ktorého mal podľa polície zavraždiť spolu s ďalšími komplicmi.

Kľúčová svedecká výpoveď, ktorú polícia pred niekoľkými rokmi víťazoslávne predložila verejnosti, sa však ukázala byť falošná a svedok bol usvedčený z klamstiev. K vražde sa napokon priznali úplne iné osoby.

Na Slovensku sa mi neskôr podarilo overiť, že konanie policajtov, ktorí falošné svedectvo získali, vyšetruje inšpekcia ministerstva vnútra. Vyšetrovateľka však v tomto štádiu odmieta poskytnúť o prípade akékoľvek informácie a bude ho potrebné ďalej sledovať. Anonymný operatívec, ktorý podrobne sledoval vyšetrovanie viacerých zločinov pripisovaných Mellovi, tvrdí, že policajti mali dobré dôvody pracovať s verziou falošného svedka a mohli sa stať obeťami jeho klamstiev.

"Bol zadržaný jeden z najhľadanejší a najnebezpečnejších predstaviteľom podsvetia," povedal Spišiak v roku 2010. FOTO - TASR
„Bol zadržaný jeden z najhľadanejších a najnebezpečnejších predstaviteľov podsvetia,“ povedal Spišiak v roku 2010. Foto – TASR

Pomáhať a chrániť… Karola Mella

Problém je, že Mellova vôľa rozprávať o svojich temných vzťahoch so slovenskými orgánmi sa začína i končí na Čongrádyho vražde. Príbeh sa pritom začal už pred vyše desiatimi rokmi, pri vyšetrovaní vrážd Mikuláša Černáka, o ktorom donášal policajtom aj sám Karol Mello.

Operatívec hovorí, že práve v tom čase sa vzťahy medzi policajtmi vyšetrujúcimi Černákove vraždy a Mellom stali podozrivo blízke – až natoľko, že Mellove ďalšie úteky a neschopnosť polície ho nájsť mohli súvisieť s vytekaním kľúčových informácií z najužšieho kruhu vyšetrovateľov.

Policajný prezident Jaroslav Spišiak následne v roku 2011 odvolal troch operatívnych dôstojníkov z daného prípadu; tí naňho vzápätí pre jeho vyjadrenia o možných vzťahoch s Mellom podali žalobu. Po Kaliňákovom nástupe na ministerstvo sa všetci traja vrátili do silových zložiek. Ivan Šefčík dnes šéfuje inšpekcii ministerstva vnútra, tzv. polícii v polícii. Potom je to už len horšie. Milan Lučanský sa stal prvým viceprezidentom policajného zboru a Jozef Mičieta – vysokým dôstojníkom v SIS. V súvislosti s Mellom nebolo týmto policajtom nikdy žiadne pochybenie preukázané, resp. nebolo ani prešetrované.

Dobroslav Trnka na tlačovke po úteku Karola Mella. FOTO - TASR
Dobroslav Trnka na tlačovke po úteku Karola Mella. Foto – TASR

Opis vtedajších udalostí priniesli médiá, napríklad denník Pravda citovaním vtedajšieho štátneho tajomníka ministerstva vnútra Maroša Žilinku: prokurátor Peter Šufliarsky povedal policajtom o Mellovom prepustení na slobodu až s niekoľkohodinovým meškaním a identickú situáciu spôsobil pri pokusoch polície o jeho opätovné chytenie neskôr v roku 2011.

Polícia sa po zistení Mellovho úkrytu v Španielsku snažila diskrétne získať medzinárodný zatykač, no Šufliarsky ho podľa Žilinku získal od sudkyne ako prvý, držal ho u seba niekoľko dní a jeho úrad o tom neinformoval políciu, ale novinárov. Mellovi vtedy stačilo prečítať si slovenské noviny a práve vtedy zmizol do Belize.

Šufliarskeho podržal jeho kolega a kamarát Dobroslav Trnka, ktorý navyše naznačil na tlačovke, že Mello sa na chvíľu objavil aj v Kosove. Ohrozil tak utajenie svedka, ktorý tam Mella stretol a poznal sa s ním.

Náhoda chcela, že prokurátor Šufliarsky a zmienená trojica policajtov boli dobrí kamaráti. V tom istom roku 2011 strávili spolu dovolenku na jachte v Chorvátsku. Policajt Mičieta podľa týždenníka Plus 7 dní navyše v roku 2010 vykonal prevod vlastníctva svojej luxusnej motorky práve cez Švidráňa.

Čo na to Mello? Jeho lakonická odpoveď na záver znie, že v živote nikoho nepodrazí – ani policajtov. O chvíľu však počujem priznanie, že za svoj útek vďačí vysokopostavenému úradníkovi.

Tiene karibských paliem sa pomaly predlžujú. S Mellom si vymeníme zopár zdvorilostných fráz a potom sa vracia k svojej spoločnosti na jachtách; ja odchádzam.

Maroš Žilinka, bývalý štátny tajomník ministerstva vnútra, kritizoval postup prokurátora Šufliarskeho. FOTO - TASR
Maroš Žilinka, bývalý štátny tajomník ministerstva vnútra, kritizoval postup prokurátora Šufliarskeho. Foto – TASR

Niekoľko záverov

Karol Mello pozorne sleduje všetko, čo sa dnes deje na Slovensku, a najmä súdne procesy súvisiace s ním a jeho skutočnými či domnelými kumpánmi. So svojimi slovenskými známymi zrejme udržiava trvalý a bezprostredný kontakt.

Karol Mello stále bojuje. Reaguje na každé nové obvinenie, slovenské agentúrne servisy z času na čas uverejňujú jeho tlačové správy ako reakcie na vyjadrenia slovenských orgánov či médií.

Karol Mello dnes sedí v Belize na kufroch. Neplánuje sa tam usadiť; nekúpil si na ostrove dom a radšej prepláca pobyt v luxusných rezortoch. Nemá ani loď, hoci si ju určite môže dovoliť. Všetko to len zdôrazňuje dočasnosť jeho karibského obdobia – dojem, ktorý si všim­li a vyslovili predo mnou aj jeho tamojší známi.

Zuzana Marošová v roku 2002 v divadle A. Bagara. FOTO - TASR
Zuzana Marošová v roku 2002 v divadle A. Bagara. Foto – TASR

To môže znamenať len dve veci. Buď existuje šanca, že Mellove obvinenia sa postupne, jedno po druhom, vyčistia takým či oným spôsobom, tak ako pri kauze falošného svedka vraždy Čongrádyho. Proces vraždy matky a dieťaťa v Moste pri Bratislave sa ťahá dlhé roky a jeho skorému vyriešeniu nemusia pomôcť ani posledné výpovede Černáka. Môže teda Mello o pár rokov prísť na Slovensko ako slobodný človek? Vo svetle fungovania slovenskej justície by to zrejme až také šokujúce nebolo.

Treba brať do úvahy aj druhú možnosť: že Karol Mello, istá asertívna blondínka a dve malé deti jedného pekného dňa zmiznú zo zahnívajúceho karibského raja a zľahne sa po nich zem.

Nejaká iná krajina vtedy možno nevedomky získa štvoricu občanov, zmenených na nepoznanie, s čistými dokladmi a ctihodným renomé, a niekto, koho sme kedysi nazývali Karolom Mellom, dožije pokojné dni s novou tvárou a identitou.

Žiadne foto, prosím

Posledný poznatok: Mello má na Slovensku naďalej vplyv – a to nielen ako ikona bulváru, ktorý podľa vlastných slov nenávidí. Niektorým novinárom napríklad vďačí za zverejňovanie podrobností z jeho káuz vo svoj prospech.

V chladnej Bratislave sa stretávam s jedným z nich: Ivan Mego zverejnil o Mellovi niekoľko prekvapivých informácií vrátane odhalenia kauzy Krajčík a rozhovoru s Mellom spred pár rokov. Samotný Mello mi ho chválil ako vzor slovenskej žurnalistiky.

Mego má v novinárskej obci inú reputáciu: nosič tipov a informácií. Odkiaľ pochádzajú a v koho záujme môže byť ich zverejnenie, sa neraz ukázalo rovnako zaujímavé ako ich obsah. Okrem iného je autorom novinárskeho škandálu. V roku 2009 ešte ako redaktor TV JOJ urobil reportáž o bratislavských františkánoch, ktorých vyšetrovala polícia pre podozrenia z pedofílie. Z Megovej reportáže vanul dojem, že pedofilské orgie mníchov boli hotová vec.

Do Františkánskeho kostola Zvestovania Pána v Bratislave vtrhli policajti, brali počítače a CD. Onedlho stíhanie zastavili. FOTO - TASR
Do františkánskeho kostola Zvestovania Pána v Bratislave vtrhli policajti, brali počítače a CD. Onedlho stíhanie zastavili. Foto – TASR

Celá aféra sa rýchlo ukázala byť podvrhom, všetky dôkazy vymyslené a mnísi nevinní. Ešte väčší nepokoj ako Megove dôverné informácie z policajného vyšetrovania vtedy vyvolávali podozrenia, že nepodarená akcia polície bola výsledkom dezinformačnej hry tajnej služby, ktorej cieľom malo byť poškodenie dobrého mena blízkeho spolupracovníka Ivety Radičovej, mnícha Jána Krstiteľa Balázsa, ktorý bol hlavným cieľom razie.

Ivan Mego po tomto fiasku v TV JOJ skončil. Dnes sa stretávame v prázdnej zasadačke slovenského týždenníka, kde pracuje ako interný redaktor. Atmosféra je napätá. Niekoľkokrát zopakuje takmer identické podozrenia, aké som pred pár týždňami počul od Karola Mella. Kto som, kto ma sem poslal, kto ma odporučil. Cítim sa zvláštne: kto ma mal odporučiť, aby som sa mohol porozprávať s kolegom novinárom?

Čo ma sem teda priviedlo? Karol Mello ešte v Belize na adresu Ivana Mega povedal, že prišiel v jeho kauze na veci, o ktorých sa bojí písať. Opakujem to Megovi, ktorý sa zdá byť vystrašený už len faktom, že sa o ňom Mello zmienil. Ivan Mego sa vraj ničoho nebojí; potvrdzuje len to, že sa mu vyhrážal falošný svedok Krajčík, ktorý klamlivo svedčil proti Mellovi v prípade vraždy Čongrádyho.

V istom momente Mego prezradí ešte čosi iné: vedel už skôr, že som bol v Belize. Jeho slová ma zelektrizujú. O mojej téme v Belize vedela z bezpečnostných dôvodov len hŕstka ľudí z redakcie a moja najbližšia rodina. Odkiaľ to mohol vedieť Ivan Mego? Novinár nahodí výraz znudeného pokerového hráča. „Viete, pracujeme aj my. Každý pracuje.“

Vtedy si spomeniem na Mellov sľub. Že si ma dá na Slovensku overiť a možno mi pošle odpovede na moje nezodpovedané otázky. Napadne mi zvláštna myšlienka: či ma náhodou nemal overiť človek, oproti ktorému práve sedím. „Pán Mego, ste v kontakte s Karolom Mellom?“ V zasadačke zavládne ticho. Mego sa napokon, s istým úsilím, zmôže na svoju obľúbenú kamennú tvár.

Vstávam na odchod, keď sa strhnem na zvuk streľby. Je to však Megov mobil; ako zvonenie má nahratú dávku zo samopalu.

Posledné slovo má Karol M.

Po návrate do Európy ešte skúšam poslednú sms-ku: že končím článok a ak chce Mello niečo dodať, teraz je posledná šanca. Telefón odzvoní okamžite. Prerývaný Mellov hlas žiada o autorizáciu článku a vyhráža sa. Právnymi krokmi, dementi v tlači a napokon nejasnými frázami, z ktorých trčia hrozby. Vraj môžem byť rád, že ma nedal v Belize zatknúť, pretože som ho prenasledoval. „Ako prosím? Veď si sa za mnou vrátil autom a pár hodín sme sa rozprávali na očiach stoviek ľudí!“ „To je v Belize úplne jedno,“ odpovedá Mello. „Vybavil by som ti zatknutie aj tak.“

Posledná otázka, Karol: Černák práve súhlasil o tebe vypovedať a dokonca sa vraj hanbí za svoje činy. Hlas v telefóne doslova kričí: „Ja sa za žiadne činy nehanbím, na rozdiel od Černáka.“

Ako vznikla reportáž

Autor Tomáš Forró je nezávislý publicista, žije vo Varšave. Píše pre slovenské a poľské médiá ako Denník N, SME alebo Gazeta Wyborcza a na svoj blog. Cieľom jeho častých ciest bývajú problémové miesta: z návštevy Kambodže napísal reportáž o stopách Pol-Potovych zverstiev, momentálne pripravuje reportáž z Guatemaly o prevádzačstve detí. Práve počas tohto projektu navštívil v susednom Belize Karola Mella. Výsledkom je tento text.

Teraz najčítanejšie