Apokalypsa teraz a tu: vodná nádrž Domaša pripomína mesačnú krajinu (reportáž)

Tu by mohli natáčať nové Hviezdne vojny. Túlate sa krajinou západného a severného pobrežia Domaše. Až po chvíli si uvedomíte, že tie sypké pieskové duny sú jej dnom. Teda donedávna ním boli. A prekrývali ich vlny.

A to mala Domaša vďaka sedimentácii ílov a pieskov jednu z najčistejších vôd našich priehrad.

Kde-tu sa v dôsledku poklesu vody, aký si pamätníci nepamätajú, objaví na brehu sud s neznámym obsahom. Nie jeden, mnohé sudy. Azda to nie sú zvyšky tiel obetí mafiánov, poviete si v duchu.

Archeológia a topografia odhaleného dna priehrady je pôsobivá – množstvá kameňov, žiab, vodných živočíchov. Hrdzavé reťaze a bývalé pontóny. Opodiaľ dvaja windsurfisti s vlčiakom, ktorý kňučí na brehu a márne sa pokúša zajazdiť si tiež.

„Takto to tu nevyzeralo nikdy,“ povie jeden z nich, zatiaľ čo mu z čierneho neoprénu steká voda.

Rekreant má hore na brehu chatu. Kedysi mu vody Domaše omývali okraj záhrady. Dnes, keď vyjde z vody, musí prejsť k svojej chate dvadsať metrov – po súši.

Ako tanier s nedojedenou polievkou

Katastrofa je zreteľná najmä na severozápadnom cípe priehrady. Ak pri obci Bžany, ktorá má 232 obyvateľov a žije z cestovného ruchu, vyjdete pri niektorej zo serpentín na okraj asfaltky, naskytne sa vám vskutku desivý pohľad. Kam oko dovidí, všade samý piesok. Ako had sa dnom Domaše vinie smerom k stredu nádrže tenký pramienok vody.

A pritom, GPS navigácia v aute ukazuje, že všade naľavo od vás by mala byť voda.

„Podnikám tu od roku 1992. Každý rok pred letom tŕpneme, či bude dosť vody, ale takýto stav nebol nikdy. Pamätám si, že ako chlapec som skákal pri reštaurácii Zlatá rybka hlavičky do rieky Ondava. Teraz je to tam zanesené bahnom a kalom z polí. Jeden expert mi povedal, že Domaša pred pol storočím nebola dokončená tak, ako mala byť. Chýba nádrž na kal,“ vysvetľuje starosta obce Bžany Ladislav Vrabeľ.

V okolí sú štyri reštaurácie, deväť hotelov (z toho iba dva v prevádzke) a šesťsto chát. Podnikatelia zvažujú, že svoje prevádzky neotvoria, odstavia vodu aj elektrinu. Budú na nule, ale nebudú aspoň v strate. Hostia v lete zrejme neprídu. Alebo ak, tak vo výrazne nižších počtoch.

Starosta Vrabeľ vlani uspel proti svojej predchodkyni vo voľbách s agendou zrušenia vstupného na Valkov vo výške jedného eura za osobu aj vozidlo. To mnohých odrádzalo a iritovalo. Okrem toho si na rozdiel od exstarostky znížil plat a aby bolo na benzín pre obecnú škodovku a na kosenie, posledné tri mesiace si ho nevypláca vôbec.

Priehrada pripomína gigantický hlboký tanier s nedojedenou polievkou. Nemá kolmé, ale postupne sa zvažujúce brehy. To znamená, že aby opäť hladina stúpla, musí pribudnúť voda geometrickým radom. A to je pred letom, keď ešte hladina naopak klesne, úplne nereálne.

Prítok – odtok

„Túto letnú sezónu sme už obetovali, bojujeme o tú budúcu. Chýba nám 80 miliónov kubíkov vody a od jesene podľa meteorológov 100 milimetrov zrážok,“ vraví občiansky aktivista Rastislav Škerlík. Surfista a jachtár mal na Domaši kedysi požičovňu športového náradia. Dnes to vzdal, býva tu však päť mesiacov v roku.

„Takéto nízke stavy vody si nedovolili ani komunisti. Mám podozrenie, že sa to deje najmä preto, lebo SVP (Slovenský vodohospodársky podnik, pozn. red.) má zmluvy na odber vody s fabrikami pod priehradou. Bukóza Vranov nad Topľou, za ktorou je Ján Ďurian, oligarcha Smeru spomínaný v spise Gorila, prevádzkuje paroplynový cyklus. Z Domaše odoberajú pol kubíka za sekundu,“ dodá Škerlík.

Manipulačný poriadok, tak sa nazýva základná os sporu. Prítok – odtok. Jednoduchá rovnica.

Ak priteká do priehrady (pre slabé zrážky a vyschnutú pôdu v okolí, ktorá absorbovala počas uplynulej zimy až 70 percent roztopeného snehu) výrazne menej vody ako z nej odtečie, zákonite jej hladina klesne.

Obyvatelia, podnikatelia a rekreanti v okolí naliehavo žiadajú jej prevádzkovateľa, štátny Slovenský vodohospodársky podnik, aby zmenil manipulačný poriadok. Inými slovami, žiadajú výrazne znížiť odtok.

Vodohospodári však argumentujú, že ani to by už výraznému poklesu hladiny nezabránilo. Spásu môžu priniesť iba extrémne zrážky, na tie sa však spoliehať nemožno.

Od 1. apríla mal ísť podľa päť rokov platného manipulačného poplatku odtok na letnú hodnotu 4,9 kubíka za sekundu. Miestni si vydobyli, že ostáva na zimnej úrovni 3,5 kubíka. Hnevajú sa však, že SVP reaguje s ohľadom na klimatické a hydrologické zmeny neskoro a nepružne.

Príroda? Boh? Človek?

„Vyhovárať sa na Pána Boha je nemiestne. Vy ste odborníci, máte hydrologické údaje, dlhodobé priemery, štatistiky, viete, aká je zásoba snehu. A napriek tomu, napriek našim prosbám a upozorneniam ste nekonali, nezmenili ste manipulačný poriadok. Písal som vám vo februári, že je vážny stav. Odpísali ste mi, že som nekompetentný. Pýtame sa – kto je za tento stav zodpovedný?“ pýta sa vodohospodárov starosta Kvakoviec Radovan Kapráľ.

Spoločne s ním prišli na tlačovú diskusiu SVP o situácii na Domaši ďalší šiesti starostovia obcí v okolí priehrady.

Atmosféra stretnutia je napätá. Padajú obvinenia, medzi publikom a manažérmi či úradníkmi lietajú emócie. Studne obyvateľov pre extrémne sucho vysychajú, podobne ako pôda do hĺbky 100 centimetrov, ktorá je na východe Slovenska podľa zistení SHMÚ najsuchšia z celej krajiny. A k tomu sa ešte poľnohospodári pred štvrťstoročím prestali v potrebnej miere starať o meliorácie, teda závlahové systémy.

Podobná, aj keď nie až natoľko katastrofická situácia s nízkym stavom vody bola na Domaši, okolo ktorej sa nachádza asi 3500 chát, aj v roku 2012. Vtedy podpísalo 13-tisíc ľudí petíciu na záchranu priehrady.

O rok neskôr tam prišiel minister životného prostredia Peter Žiga (Smer). „Priehrada je pripravená na letnú sezónu,“ sľuboval nápravu tak, aby sa vyšlo miestnym v ústrety. Dodnes je o tom správa na webe rezortu.

Ibaže Žiga dnes vedie ministerstvo hospodárstva a zdá sa, že obhajuje záujmy podnikateľov, nie prírody či obyvateľov. A jeho sľub, že situácia sa už nezopakuje, upadol do zabudnutia.

SVP zmenil manipulačný poriadok v roku 2015. Starosta Kapráľ argumentuje, že prevádzkovateľ je podľa tohto dokumentu povinný robiť rozbory manipulácií, najmä za povodní či mimoriadneho sucha – a navrhnúť príslušnému orgánu štátnej vodnej správy zmeny manipulačného poriadku. To sa však nedeje.

Vyhláška č. 475 z roku 2005 pritom uvádza, že návrh na zmenu poriadku sa vykonáva neodkladne, najmä pri zmenách vo vodohospodárskej bilancii, čo je dnešný prípad. Okrem toho vyhláška nehovorí o presne päťročných cykloch zmien poriadku, výslovne sa v nej uvádza, že sa tak deje „maximálne v päťročných cykloch“.

Bude horšie

Predstavitelia SVP sa bránia tým, že Domaša ako hydrotechnická viacúčelová stavba, teda žiadne prírodné jazero, vznikla koncom 60. rokov za iným účelom. Tým je najmä protipovodňová ochrana či dotovanie priemyslu a poľnohospodárstva vodou.

„Nádrž vytvára potenciál na rekreáciu, tá je však až druhoradá. Nemôžeme zavrieť kohútiky a držať plnú hladinu. Treba mať zabezpečený prietok, inak by priemysel nemal zaručenú vodu. Ak by sme šli v bilancii rozdielu medzi prítokom a odtokom na nulu, nádrž je zbytočná, bez hodnoty pre spoločnosť,“ tvrdí riaditeľ SVP Košice Roman Ivančo.

Dodáva, že Domaša z princípu vyschnúť nemôže – stály objem 17 miliónov kubíkov vody nemá ako odtiecť, pretože otvory na odtok sú vyššie ako minimálna prevádzková hladina.

SVP ďalej argumentuje staršou štúdiou Výskumného ústavu vodného hospodárstva (VÚVH) Z Bratislavy, podľa ktorej je optimálny odtok na Domaši 4,9 kubíka za sekundu.

„Nikto z nás tú štúdiu nevidel,“ oponuje starosta Kapráľ.

Vízia Domaše do budúcnosti? Podľa SVP skôr pochmúrna. Riaditeľ Ivančo hovorí za nesúhlasného šumu v sále, že pri týchto klimatických a hydrologických parametroch sa nedá zabezpečiť, že nádrž bude každé leto plná – a teda vhodná na rekreáciu. „Aj mne je to ľúto, aj ja sa chcem rekreovať,“ dodáva.

Vedúci prevádzky a dispečingu SVP Dušan Mydla spomína ešte jeden závažný údaj. Je ním posúdenie vplyvu nádrže Domaša na stav podzemných vôd pod ňou. „Ak by sme šli na úroveň odtoku iba dva metre za sekundu, dlhodobo by podzemné vody v alúviu Ondavy pri Vranove nad Topľou klesli o 60 centimetrov.“

Zdá sa, že v tejto rovnici platí priveľa premenných. Ak uprednostníme rekreáciu v okolí nádrže, môže pre sucho trpieť obyvateľstvo pod ňou. A tiež môže byť ohrozené zamestnanie pre 1200 ľudí v Bukóze a iných fabrikách v okolí.

Na druhej strane, nemenej desivou (a zo strany SVP priznanou) realitou je, že taká vysoká úroveň odtoku slúži pre znečisťovateľov pod priehradou aj na riedenie ich odpadových vôd tak, aby spĺňali prísne normy.

Útecha neprichádza. S ohľadom na prehlbujúce sa suchá a klimatické zmeny bude ešte horšie.