Ku koncu 2. svetovej vojny nebolo jasné, čo sa stane so Slovenskom

Keď predstavitelia vojnovej Slovenskej republiky 14. marca 1945 oslavovali šieste výročie vzniku štátu, ako motto si zvolili slová „Slovensku republiku nezradíme, slovenská štátnosť stojí nad všetkým, naša línia je správna“.
Ktovie, či tomu ešte aspoň trochu verili, ale v tom čase minimálne museli tušiť, že okrem ich režimu je ohrozená aj samostatnosť štátu, ktorý iný režim ani nepoznal. Museli to tušiť už len preto, že veľmoc, od ktorej bola slovenská republika počas celej svojej existencie závislá, už išla len od jednej porážky k druhej.
Dva týždne po štátnom sviatku, na Veľký piatok, prezident Jozef Tiso a väčšina členov vlády Štefana Tisa odcestovali z Bratislavy do Holíča, odkiaľ napokon odišli aj s nemeckým vyslancom Hansom Ludinom do Rakúska.
V ten istý deň, 4. apríla, vstúpila Červená armáda do Bratislavy. A o deň neskôr