Líder eurokandidátky PS a Spolu Šimečka: Ani chalan z Brezna, čo ma s Čaputovou posielal do basy, nechce odísť z EÚ

Denník N pred eurovoľbami, ktoré sa budú konať 25. mája, prinesie rozhovory s lídrami kandidátok relevantných strán a koalícií.

S podpredsedom Progresívneho Slovenska Michalom Šimečkom sme sa rozprávali tesne pred snemom jeho hnutia, na ktorom bola naplánovaná voľba nového predsedu Michala Trubana.

„Osobne si myslím, že ako ľudia máte milióny oveľa účinnejších spôsobov, ako ovplyvňovať svoju budúcnosť, ako ísť voliť. (…) Riešiť také tragédie, že keď zvolia Mečiara, je koniec sveta a tak ďalej… už pomaly o nič nejde. Rudka sme si zvolili a ako sa zopičil.“ Poznáte autora tohto výroku?

Nepoznám.

Je to Michal Truban, po stredajšom sneme nový predseda Progresívneho Slovenska. Toto napísal ešte ako diskutér na serveri Kyberia, čiže už pred pár rokmi. Vybrali ste si dobre, napriek jeho názorom z minulosti?

Miša poznám tri roky, stretli sme sa až v PS-ku. Podľa mňa je to skvelý výber a skvelý kandidát na predsedu. Mišo sám hovorí, že od svojich mladíckych čias prešiel výrazným vývojom. Je to človek, ktorý vie viesť, má za sebou silný príbeh, vybudoval mimoriadne úspešnú firmu. Rozumie politike a je skvelo pripravený. Má potenciál byť výborným politickým lídrom a z toho, ako ho poznám, je aj najlepším možným predsedom Progresívneho Slovenska.

Truban mal v minulosti viacero radikálnych libertariánskych názorov. Sám neskôr spomínal na to, ako bol presvedčený, že ho „tento hnusný a represívny štát oberal o ťažko zarobené peniaze a obmedzoval svojimi priblblými reguláciami“. Ten jeho súčasný posun je už finálny, alebo môže byť o dva roky ešte niekde inde?

Progresívne Slovensko je unikátny projekt v tom, že sme začínali spísaním nášho dlhodobého programu, vízie, na ktorej sme pracovali všetci spolu. Táto vízia je garanciou toho, že PS zostane také, aké vzniklo, a bude sa pohybovať na predvídateľnej trajektórii. Mišo na našej vízii participoval, tak ako všetci, ktorí sme pod tým podpísaní. Sme centristická strana. Máme ľudí, ktorí by sa predtým považovali skôr za pravičiarov, iní skôr za ľavičiarov, ale na tejto vízii sa stretli. Našli sme prieniky a tých sa budeme držať.

Takže Michal Truban vyzrel a už sa – jeho vlastnými slovami – nezopičí?

Môžem hovoriť, ako ho poznám ja. Veľa sme sa rozprávali o hodnotách a programe a môžem povedať, že Mišo Truban stelesňuje Progresívne Slovensko. Nemám žiadne obavy.

Progresívne Slovensko sa ešte ani len nedostalo do parlamentu a už mení predsedu. Bol Ivan Štefunko pre voličov málo sexy?

Nie. Ivo je človek, ktorému aj v biznise sedela rola zakladateľa, štartéra. Od začiatku tak vnímal svoju úlohu aj v Progresívnom Slovensku. Nemyslím si, že mal v pláne byť predsedom desať rokov…

… no bol ním sotva rok a pol.

Ale bol úspešným predsedom. Na slovenské pomery je unikátne, že zakladateľ strany odstúpi v momente jej úspechu, teda víťazstva Zuzany Čaputovej v prezidentských voľbách, ku ktorému Ivan Štefunko prispel. Ivan dospel k názoru, že jeho misia je splnená a nastal vhodný čas posunúť vedenie strany niekomu inému.

Má aj Michal Truban nastavenú nejakú „expiračnú lehotu“ a termín, kedy bude stranu posúvať ďalej on?

To neviem. Snem máme raz za dva roky, o zvolenie sa môže uchádzať aj ktokoľvek iný. Mišova úloha je dnes priviesť Progresívne Slovensko k úspechu v parlamentných voľbách a potom aj do vlády. Som presvedčený, že v nej uspeje.

Tak či tak, na nového lídra musel Štefunko už toho vysvetľovať dosť: podnikanie s Pro Partners, tender na Žilinskej univerzite, ale aj to, že v roku 2006 volil Smer. Brali ste to v hnutí do úvahy, keď sa o zmene na poste predsedu diskutovalo?

Nehralo to veľkú úlohu. Kľúčové bolo, ako to cítil Ivo, ktorý zostane výraznou tvárou Progresívneho Slovenska a bude sa venovať tvorbe programu do parlamentných volieb. Navyše, osobne sa mi zdá, že všetky otázky ohľadom podnikania legitímne vysvetlil.

Májovým snemom sa s vaším hnutím lúči novozvolená prezidentka Zuzana Čaputová, ktorej kampaň ste na úplnom začiatku pomáhali rozbiehať. Neboli by ste teraz radšej s ňou ako poradca v paláci, ako na kandidátke do europarlamentu? Ona povedala, že by vás pri sebe chcela mať.

So Zuzanou Čaputovou sme konzultovali zahraničnopolitické témy počas celej kampane. No zároveň bolo jasné, že mojou ambíciou je doviesť koalíciu PS-Spolu k silnému volebnému výsledku a byť aktívnym europoslancom. Tomu teraz venujem maximálny čas a úsilie. S pani Čaputovou sme však dohodnutí, že v nejakej forme budeme spolupracovať aj naďalej.

Podporí vás v kampani, keďže vy ste jej pomohli v tej jej?

Nerozprávali sme sa o tom.

Je to možné?

Toto rozhodnutie je výhradne na Zuzane Čaputovej.

Na svojom blogu ste napísali, že do europarlamentu kandidujete aj preto, že „populisti ako Orbán, Salvini či Danko cieľavedome pracujú na tom, aby oslabili a nakoniec aj zničili európsky projekt“. Nepraje doba skôr politikom ich rangu ako vám, ktorí ste minulý týždeň na Bradle či na Slavíne, pri vítaní Nočných vlkov, mávali európskou vlajkou?

Nemyslím si. Hovorme o Slovensku. Ľudia volajú po zmene, majú pocit, že to, čo je tu už desať rokov, je zrelé na výmenu. Otázkou len je – a o to sa hrá – aká tá zmena bude. V utorok vyšiel prieskum, v ktorom mali kotlebovci takmer 14 percent. A to považujem za veľký zápas, ktorý sa netýka len eurovolieb, ale aj národných volieb: bude zmenu predstavovať extrém, alebo ju budú predstavovať proeurópske, prodemokratické a liberálne sily, ktoré prinášajú do politiky novú energiu a nové idey? Nie je náhoda, že pod Bradlom bolo vidieť práve kotlebovcov a nás. Toto robia kotlebovci dobre, ukazujú svoju prítomnosť. Mali by sme ju ukazovať aj my.

Hovoríte, že spoločnosť volá po zmene, lebo je nespokojná so súčasným stavom. Nespája si časť spoločnosti s tým „súčasným stavom“ po 15 rokoch nášho členstva aj Európsku úniu? Skrátka, nie je pre nich symbolom aktuálneho stavu spolu s establišmentom či garnitúrou, proti ktorej sa búria?

Treba povedať, že napriek rastu kotlebovcov či iných euroskeptických strán, Slováci stále dôverujú EÚ nadpriemerne. Uvedomujú si výhody toho, že sme súčasťou väčšieho celku, že môžeme voľne cestovať, pracovať, aj aké výhody nám prináša jednotný trh. No je pravda, že 15 rokov nášho členstva v EÚ je 15 rokov premárnených príležitostí. Týchto 15 rokov mieru a politickej stability sa nevyužilo na to, aby sa Slovensko priblížilo k štandardom, ktoré mnohí naši ľudia poznajú zo zahraničia. Ale to nie je problém Európskej únie, ale slovenských politikov. A mne sa zdá, že ľudia si to uvedomujú.

Napriek tomu počuť nadávania na „Brusel“ stále dosť.

Tak ako všade. No je zaujímavé, že ani mnohé európske krajne pravicové strany už priamo nehovoria: „Vystúpme z EÚ“. Ľudia v Európe dôverujú Únii viac ako kedykoľvek predtým. To sú posledné čísla Eurobarometra. A dôverujú jej aj ľudia na Slovensku. Mal som zaujímavý rozhovor s jedným chalanom v Brezne, ktorý mal načítané všetky Hlavné správy, videl vo mne Sorosovho agenta a rozprával „o diktáte Bruselu“. Počas rozhovoru dokonca došlo aj na to, že by som podľa neho mal spolu s prezidentkou Zuzanou Čaputovou sedieť v base. No ani on nebol za vystúpenie z EÚ, už preto, že pracoval v Nemecku. Hovorím to len na ilustráciu toho, že aj odporcovia EÚ cítia, že bez Únie by sme na tom boli oveľa horšie.

Keď už hovoríme o európskych populistoch, s Matteom Salvinim sa na Slovensku spojilo hnutie Sme rodina Borisa Kollára, ktoré sa stále spomína ako perspektívny vládny partner súčasných opozičných strán. Vy si viete predstaviť, že vaši kolegovia z PS budú chodiť na koaličné rady s Borisom Kollárom?

Pôsobenie strany Sme rodina a spojenie s európskou krajnou pravicou vo mne vyvoláva veľké pochybnosti. Mali by sme urobiť všetko pre to, aby v budúcnosti vznikla koalícia bez hnutia Sme rodina. Za seba si spoluprácu s touto stranou predstaviť neviem. No po vstupe nových hráčov sa politická mapa podľa mňa tak prekreslí, že to možno nebude kľúčová otázka.

Boris Kollár zase Progresívne Slovensko na oplátku nazýva „trójskym koňom Smeru“. Musíte v kampani posledné týždne často vysvetľovať voličom, že ním nie ste?

Nie, ani neviem, či sa na také niečo niekto spýtal. Ľudia si posledné týždne spájajú Progresívne Slovensko najmä s víťazstvom Zuzany Čaputovej, ktorá predsa kandidáta Smeru porazila.

V Európskom parlamente ste pracovali ako asistent europoslanca Borisa Zalu, zakladajúceho člena Smeru, ktorý zo strany vystúpil pred pár rokmi. Ako ste sa k nemu dostali?

Bolo to v čase, keď som si dokončoval doktorát z medzinárodných vzťahov na Oxfordskej univerzite, kde som sa venoval jednotnej zahraničnej a bezpečnostnej politike EÚ. Veľa mojich spolužiakov si nachádzalo miesta v komerčných firmách, no ja som chcel robiť to, čo som študoval a čo ma naozaj bavilo. Práve vtedy prišla ponuka pracovať v zahraničnom výbore Európskeho parlamentu, ktorú som zobral. Pracoval som pre dvoch europoslancov z tohto výboru, tým druhým bol český europoslanec Libor Rouček. Išlo o čisto odbornú prácu, venoval som sa zahraničnej agende, ako bol postoj EÚ k Rusku či konfliktu na Blízkom východe.

S kým zo Smeru sa ešte poznáte?

S nikým.

Michal Truban nedávno zo spolupráce vylúčil Smer, s Ficom, ale aj bez Fica, ak by takýto scenár nastal. To platí aj pre vás?

Áno. Do politiky sme išli práve kvôli tomu, čo Smer za desať rokov na tejto krajine napáchal. Príde mi prirodzené, že Smer chceme vymeniť. Nevidím rozdiel v Smere s Ficom či bez Fica.

Video: Volebný spot koalície PS a Spolu

Pri Progresívnom Slovensku sa veľa debatuje o tom, kde ideovo stojí. Richard Sulík o vás hovorí ako o jasných ľavičiaroch a vy osobne ste spolupracovali s politikom, ktorý bol – či už v Smere, alebo mimo neho – vždy presvedčeným sociálnym demokratom. Ako by ste sa teda politicky zaškatuľkovali?

Ja som liberál…

… to o sebe hovorí aj Richard Sulík, akurát dodáva, že on je pravý liberál a že liberáli na Západe sú v skutočnosti socialisti.

Možno v jeho kategóriách. Progresívne Slovensko je členom európskej liberálnej frakcie ALDE, kde sú strany, ktoré sú od stredu doľava aj doprava. Príkladom je Holandsko, našimi partnermi sú hneď dve holandské strany. Skôr stredopravá VVD Marka Rutteho aj skôr stredoľavá strana D66. Liberálna rodina je celkom široká.

Pomôžem si jednoduchou ekonomickou otázkou, aby som si vás zaradil. Rovná daň – hovoríte jednoznačne áno, alebo si myslíte, že nevyhnutne byť nemusí?

Nemusí byť. Nie je to jediný recept na ekonomický úspech krajiny, aj keď uznávam, že rovná daň zohrala v istom období dôležitú úlohu. Pomohla naštartovať ekonomiku a pritiahnuť investorov v čase, keď to bolo potrebné. No som presvedčený, že ak má byť Slovensko konkurencieschopné, nepostačí na to ekonomický model postavený na nízkych daniach a lacnej pracovnej sile.

Prečo chcete ísť do Bruselu a nezaujímate sa o miesto v slovenskom parlamente?

Myslím si, že tam viem byť pre Slovensko v tejto chvíli najviac užitočný. Európskej téme som sa venoval celý profesionálny život a poznám európske inštitúcie. Navyše si myslím, že by som vedel byť europoslancom, ktorý by bol aktívnym aj v národnej politike.

V Národnej rade je dnes len málo poslancov, ktorí sa aktívne zaujímajú o európsku politiku. Nemali by ste o záujem o túto tému zabojovať viac doma a nenechať túto oblasť ľuďom, ako sú Ľuboš Blaha či kotlebovci, ktorí neustále produkujú hoaxy o Únii?

S odporcami Únie sa dá bojovať aj z pozície europoslanca, v Európe aj na Slovensku. Výhodou mandátu v Európskom parlamente je, že človek získa priamy vhľad do európskej politiky, do toho, čo sa práve deje. Túto znalosť vie človek preniesť aj do domácej politiky. Práve vďaka nej bude schopný lepšie vyvracať mýty a klamstvá.

Keď si pozriem program či komunikáciu mnohých slovenských, ale aj českých strán, zdá sa, akoby hlavnou výzvou Únie bol obsah mäsa v rybích prstoch kapitána Igla. Teda, dvojaká kvalita potravín. Je to relevantná, alebo skôr zástupná téma?

Je to relevantná téma, lebo ľudia majú osobnú skúsenosť s tým, že prekročia hranice a ten istý výrobok je tam kvalitnejší a často dokonca aj lacnejší. Takéto niečo ľudí uráža. A úplne legitímne. Je v tom aj symbolická rovina – sme považovaní za občanov druhej kategórie, ktorým možno predávať výrobky s nižšou kvalitou. Je prirodzené, že chceme byť rovnoprávni Európania, a k tomu patrí aj ochrana spotrebiteľských práv. Takže to, aké potraviny jeme, nie je zástupná téma. Navyše to odkazuje na širší problém; že za 15 rokov nie sme vnímaní ako rovnocenní členovia EÚ. Ani sami seba tak nevnímame.

Pred chvíľou ste povedali, že za premárnených 15 rokov môžu skôr slovenskí politici ako Únia ako taká…

To platí. Aj pri téme dvojakej kvality potravín sú silou, ktorá reálne háji spotrebiteľské práva, európske inštitúcie. Legislatívu v tejto oblasti tlačila najmä Európska komisia a k zmäkčeniu návrhu prišlo na Európskej rade, ktorú tvoria členské štáty. Keď ľudia nadávajú na Brusel, mali by vnímať aj situácie, keď sa európske inštitúcie postavili na našu stranu. Druhým dobrým príkladom sú prídavky na deti pre slovenské opatrovateľky v Rakúsku, ktoré chcela rakúska vláda indexovať. Znovu je to Európska komisia, ktorá tlačí na Rakúsko, aby legislatívu zmenilo.

Čo by malo byť hlavnou témou eurovolieb?

Veľkou témou eurovolieb je podľa mňa to, či 15 rokov po vstupe do EÚ chceme byť skutočne európski. Nielen v zmysle priblíženia sa štandardom verejných služieb, aké sú v západnej Európe, ale aj či sa cítime byť súčasťou európskeho projektu a či chceme za Úniu prebrať zodpovednosť, byť v nej aktívni a vyslať tam ľudí, ktorí budú ovplyvňovať jej politiku. Témou volieb pre mňa je, či sa nám podarí vystúpiť z tieňa „novej postkomunistickej členskej krajiny“ alebo ňou zostaneme a budeme štátom, ktorý skôr veci pasívne prijíma, maximálne sa občas vzbúri a viac-menej je v jednej partii s Orbánom. A potom je tu ešte druhá veľká téma…

… aká?

Či uspejú v eurovoľbách fašisti. To vidím ako obrovské riziko. Nakoniec, to riziko je celoeurópske. Ak populistické krajne pravicové strany získajú výrazné zastúpenie v Európskom parlamente, môže to paralyzovať európske inštitúcie. Na druhej strane, v niečom je zároveň zdravé, že Európska únia má debatu o svojich základných hodnotách.

Ako by ste odhovorili bežného človeku na strednom Slovensku od toho, aby v eurovoľbách volil kotlebovcov?

Niekedy to nie je také zložité, ako sa zdá. Občas sa stačí s tým človekom porozprávať. Poviem to na príklade jednej panej z Humenného, ktorá volila Harabina a sympatizovala s Kotlebom. Tejto panej bola sympatická aj Zuzana Čaputová, no – ako povedala – prekážalo jej, že chcela na Slovensku americké vojenské základne. Ja som jej povedal, že jej viem vierohodne sľúbiť, že Zuzana Čaputová žiadne americké vojenské základne na Slovensku stavať nechce. Ona povedala: okej, fajn. Netvrdím, že je to vždy také jednoduché, ale dôležité je s tými ľuďmi sa rozprávať. Nie všetci voliči Kotlebu sú fašisti, to je známa vec. Problémom však je, že žijú v paralelnom mediálnom a digitálnom svete tvorenom Hlavnými správami a my ich nemáme ako osloviť. Jedine v teréne.

Príklad so základňami je trochu zjednodušený. Pani z Humenného sa mohla uspokojiť s jednoduchou odpoveďou, že „Zuzana Čaputová tu nechce americké základne“, ale bola by spokojná aj s detailnejším vysvetlením? Napríklad, že Zuzana Čaputová v princípe nemá problém s americkou investíciou do letísk v Kuchyni a Sliači, ktorá by rátala s dočasným pobytom amerických vojakov na týchto letiskách?

Myslím si, že aj v prípade, že by sme sa bavili takto detailne, nebol by v tom problém, ale uznávam, že ide skôr o môj osobný pocit.

Narážam na to, či aj vás reálna situácia v krajine netlačí do, minimálne komunikačných, ústupkov. Kapitolu o azylovej a migračnej politike vo vašom programe do eurovolieb ste si sami nazvali „Boj s nelegálnou migráciou“. Nevybrali ste názov tak, aby ste nevyzerali ako strana pre vítačov migrantov, ako o vás hovorí Richard Sulík?

Nemyslím si, že robíme nejaké komunikačné ústupky. Migrácia nie je ani zďaleka dominantnou témou týchto volieb. Za posledný rok prekročilo nelegálne schengenskú hranicu toľko ľudí, ako príde za jeden deň turistov do Atén. Boj s nelegálnou migráciou, ochrana vonkajších hraníc a silný Frontex sú dôležitou súčasťou riešenia migračnej politiky, tak ako je súčasťou aj reforma Dublinu či efektívnejšia návratová politika. V tomto sme konzistentní.

Na debate Denníka N ste prišli s pomerne odvážnym nápadom, že tak ako vzniká úrad európskeho prokurátora, mohlo by vzniknúť aj niečo ako „európska tajná služba“. To by ste si ako predstavovali?

Úrad európskeho prokurátora bude mať limitované pole pôsobnosti, zameriavať sa bude najmä na eurofondové podvody. My máme v programe rozšírenie jeho kompetencií aj o colné podvody a inú cezhraničnú trestnú činnosť. Nápad, aby sme EÚ dali výhľadovo do rúk nástroj na boj proti organizovanému zločinu a terorizmu a cezhraničným trestným činom, je dnes už agendou viacerých európskych politikov. V EÚ si užívame voľný pohyb nielen my, ale aj mafia a teroristi. Preto sa mi zdá strategicky nevyhnutné, aby národné štáty v tejto oblasti spolupracovali. Prvým krokom je lepšie zdieľanie informácií na báze národných policajných štruktúr. No ďalším krokom môže byť niečo ako európska FBI.

Spravím z toho titulok Hlavných správ a skúste mi ho vyhovoriť: „Líder Progresívneho Slovenska chce, aby po Slovensku behali nemeckí tajní agenti“.

Nie je dôvod hovoriť o „nemeckých agentoch“, lebo vyšetrovací úrad, o ktorom hovorím, by mohol mať podobne ako európska prokuratúra delegovanú štruktúru. Úrad európskeho prokurátora bude na Slovensku viesť Slovák, ktorý podlieha štruktúre v Bruseli, kontrolovanej Európskym parlamentom, teda demokraticky voleným orgánom. Európski vyšetrovatelia by mohli mať podobnú štruktúru, úrad by teda u nás pokojne mohol viesť Slovák, ak by prešiel výberovým konaním. No verím, že pre boj s trestnou činnosťou, ktorá má cezhraničný charakter, by to malo význam.

Filozoficky – väčšina politikov dnes hovorí, že EÚ je dobrý projekt, ale reguluje už priveľa oblastí života. Je to tak, alebo by podľa vás malo byť regulácií viac?

Vždy, keď počujem, že Európska únia nám niečo diktuje a v niečom nás obmedzuje, mám chuť sa toho človeka spýtať, v čom. Čo sú veci, ktoré by sme chceli robiť inak, ak by sme neboli členmi EÚ? Napríklad – vďaka eurozóne tu máme nejaké fiškálne pravidlá. Ak by sme ich nemali, tak čo? Budeme sa zadlžovať? Pracovať s päťpercentným deficitom? Tiež by sme museli mať vlastné pravidlá, ak by sme aj neboli viazaní konkrétne maastrichtskými kritériami.

Sú ľudia, ktorým prekáža aj to, že EÚ určuje výkon vysávača. Nie že by sa predtým o výkon vysávačov zaujímali, ale prečítali si, že to upravuje európska smernica, a z princípu to kritizujú.

Áno, rozumiem. Je jasné, že v európskej legislatíve, keďže jej je veľa, sú aj hlúposti, ktoré otravujú život. Tak ako sú hlúposti v slovenských zákonoch. Ale v zásade mnoho vecí, ktoré prišli na popud EÚ, nás posúvajú vpred. Sami by sme sa do nich dokopať nevedeli. Dobrý príklad je obmedzenie jednorazových plastov. Som hlboko presvedčený, že takéto niečo musíme urobiť, aby sme mali menej odpadu v prírode a riekach. No slovenská vláda a parlament by nikdy nenabrali odvahu takéto niečo urobiť. A takýchto príkladov je veľa.

Otázka je, čo riešiť na európskej, a čo na národnej úrovni. Rozumiem, že v rámci jednotného trhu preberáme spoločné normy pre výrobky, aby mohli byť vyvážané po celej Európe. No vo svojom programe píšete, že ste za zákaz chovu kožušinovej zveri a používania divokých zvierat v cirkusoch. Musí to byť regulácia na úrovni EÚ? Nemal by byť prvoradou arénou pre takéto politiky národný parlament?

Mal. Ale ak sa to dotýka jednotného trhu, poľnohospodárskej politiky, či otázok životného prostredia, a podľa Lisabonskej zmluvy ide o zdieľané kompetencie, tak tieto otázky treba otvárať na pôde Európskeho parlamentu. Ale jasné, že sú aj oblasti, kde EÚ nemá kompetencie ani vôľu, aby do nich zasahovala. A ani by nemala mať.

Napríklad?

Otvorene hovorím, že kultúrno-etické témy, politické otázky, kde sa konzervatívci stretávajú s liberálmi, by mali zostať v pôsobnosti národných štátov. Ale pri všetkom, čo má presah na jednotný trh a spoločné politiky, by mal hrať rolu Európsky parlament.

Vediete spoločnú kandidátku, ktorú PS vytvorilo so stranou Spolu. Bol boj o jej prvé miesto tvrdý?

Nebol tvrdý. Obe strany sú si špeciálne v európskej agende blízko. Kandidátka aj program sa skladali naozaj ľahko. Našou motiváciou bolo ponúknuť voličovi jasne proeurópsku voľbu a to sa podarilo. Schvaľovanie programu aj kandidátky prebehlo počas niekoľkých dní.

Ako ste vybrali jednotku? Žrebovali ste?

Bolo to súčasťou širšej dohody.

Váš koaličný partner, Miroslav Beblavý, v nedeľu v relácii Na telo vyhlásil, že chce byť lídrom spoločnej kandidátky do parlamentných volieb. Prekvapil vás?

Nie. Je predsedom jednej z dvoch koaličných strán, takáto ambícia nie je nelogická. Aj Mišo Truban na podobnú otázku odpovedal, že má ambíciu byť lídrom. Je to vec, o ktorej budeme musieť ešte hovoriť, lebo dohoda na spoločnej kandidátke platí zatiaľ pre eurovoľby. Naším záujmom je, aby koalíciu viedol človek, ktorý bude najlepšie reprezentovať záujmy koalície, bude to najlepší líder a potenciálne aj premiér, a zároveň osobnosť typu Matúša Valla či Zuzany Čaputovej.

Ak by to teraz bolo na vás, išli by ste do parlamentných volieb radšej ako dvojkoalícia PS a Spolu, alebo ako trojkoalícia so stranou Andreja Kisku?

Od začiatku som skôr tým, kto je na strane spolupráce. Či so stranou Spolu, či s Andrejom Kiskom. Je našou povinnosťou, aby sme bolí lídrami zmeny, po ktorej ľudia túžia. Presne preto som skôr zástancom koalície. No nič nie je rozhodnuté. Máme pozitívne ohlasy na našu spoluprácu, no uvidíme, ako dopadnú voľby. Čo sa týka Andreja Kisku, problém je, že nevieme, aká jeho strana vlastne bude. Ja si Andreja Kisku vážim, v domácej aj zahraničnej politike bol pevným hodnotovým bodom. No program jeho strany zatiaľ nepoznáme, a preto neviem povedať, ako bude vyzerať naša spolupráca.

Čo bude pre vás úspechom v eurovoľbách a čo neúspechom?

Za úspech budem považovať minimálne dva až tri mandáty pre našu koalíciu. Neúspechom bude všetko pod. A za neúspech budem brať, ak kotlebovci budú mať viac hlasov ako my. Ak ich neporazíme, budem to brať ako zlyhanie.

Pozn.: Michal Šimečka je synom Martina M. Šimečku, editora Denníka N.