Išli sme hľadať stratené kúpele a našli sme živý skanzen. Také sú dodnes neprebádané miesta Slovenska
Keď v Čiernych dierach objavujeme zabudnuté Slovensko, takmer vždy sa odkryjú nové nečakané súvislosti a veľká história malého miesta. Podobne ako v Levároch.
Autor je člen združenia Čierne diery
Ideme do Levár, ale nie sme na Záhorí. Schádzame k rieke Východný Turiec, ale nie sme ani v Turci. V pozadí ešte vidíme zasneženú Kráľovu Hoľu, ale tu kvitnú ovocné stromy a zdravia nás jó napot.
Tento príbeh je o dedinke s 80 obyvateľmi neďaleko Tornale, ktorú kedysi urobili známou malé kúpele Lévártfürdő prezývané „maďarský Gastein“ v narážke na svetoznámy rakúsky rezort. Aj keď obec sa o nich vo svojich dokumentoch vyjadruje, že nikdy nepresiahli miestny význam.
Podobný omyl nie je nič neobvyklé. Slabo zmapované miesta našej histórie ponúkajú takéto momenty pravidelne. Na jednej strane aspoň aké-také záznamy tradované podľa ľubovôle a nadšenia ľudí a na druhej – väčšinou nič.
Na začiatku našej cesty bola jediná fotka starej kúpeľnej budovy. Vyrazili sme s malou dušičkou – veď veľakrát sa nám stalo, že aj snímka stará len pár rokov nie je aktuálna. A po pamiatke zostala len čierna diera.
Nevyhlásený skanzen
Odbočku ku kúpeľom si pri ceste od Gemerskej Vsi do Levár všimnú len tí najpozornejší, a tak ju prvý raz míňame a po chvíli prichádzame priamo do dediny. Alebo skôr do živého skanzenu.
Štíty starých domov podávajú náhodnému pocestnému jasné informácie – 1895, 1902, 1903, 1928. Nedostupnosť územia, historický vývoj a nepriaznivá sociálna situácia dokážu konzervovať často omnoho lepšie, než vyhlasovanie za pamiatkové zóny.
Je to trochu paradox. Kde je
