Denník N

Išli sme hľadať stratené kúpele a našli sme živý skanzen. Také sú dodnes neprebádané miesta Slovenska

Foto - Andrej Sarvaš
Foto – Andrej Sarvaš

Keď v Čiernych dierach objavujeme zabudnuté Slovensko, takmer vždy sa odkryjú nové nečakané súvislosti a veľká história malého miesta. Podobne ako v Levároch.

Autor je člen združenia Čierne diery

Ideme do Levár, ale nie sme na Záhorí. Schádzame k rieke Východný Turiec, ale nie sme ani v Turci. V pozadí ešte vidíme zasneženú Kráľovu Hoľu, ale tu kvitnú ovocné stromy a zdravia nás jó napot.

Tento príbeh je o dedinke s 80 obyvateľmi neďaleko Tornale, ktorú kedysi urobili známou malé kúpele Lévártfürdő prezývané „maďarský Gastein“ v narážke na svetoznámy rakúsky rezort. Aj keď obec sa o nich vo svojich dokumentoch vyjadruje, že nikdy nepresiahli miestny význam.

Podobný omyl nie je nič neobvyklé. Slabo zmapované miesta našej histórie ponúkajú takéto momenty pravidelne. Na jednej strane aspoň aké-také záznamy tradované podľa ľubovôle a nadšenia ľudí a na druhej – väčšinou nič.

Na začiatku našej cesty bola jediná fotka starej kúpeľnej budovy. Vyrazili sme s malou dušičkou – veď veľakrát sa nám stalo, že aj snímka stará len pár rokov nie je aktuálna. A po pamiatke zostala len čierna diera.

Nevyhlásený skanzen

Odbočku ku kúpeľom si pri ceste od Gemerskej Vsi do Levár všimnú len tí najpozornejší, a tak ju prvý raz míňame a po chvíli prichádzame priamo do dediny. Alebo skôr do živého skanzenu.

Štíty starých domov podávajú náhodnému pocestnému jasné informácie – 1895, 1902, 1903, 1928. Nedostupnosť územia, historický vývoj a nepriaznivá sociálna situácia dokážu konzervovať často omnoho lepšie, než vyhlasovanie za pamiatkové zóny.

Je to trochu paradox. Kde je

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Slovensko

Teraz najčítanejšie