Denník N

Homosexualita kňazov je v prípade zneužívania mladistvých falošná stopa

Pápež František obete sexuálneho zneužívania požiadal a odpustenie. Foto - TASR/AP
Pápež František obete sexuálneho zneužívania požiadal a odpustenie. Foto – TASR/AP

Snaha problémy utajiť a neochota podozrenia riešiť stojí v ceste zjednania nápravy.

Autor je teológ, člen PS

V súvislosti so sexuálnym zneužívaním mladistvých klerikmi sa pokúsme pochopiť, že ide primárne o debatu o systematickom utajovaní zneužívania a uprednostňovania falošnej lojality voči inštitúcii pred záujmami a bezpečím obetí. To sa dialo s vedomím nadriadených alebo kolegov, ktorí vedeli o takomto správaní. Delikty v duchu rozkrytej schémy známych prípadov (od Bostonu až po Kriváň) neoznámili civilnej autorite a nekonali v záujme obetí.

Klerikálna perspektíva viedla a stále tento klérocentrický pohľad na takzvanú sexuálnu čistotu či nečistotu vedie k deformácii cirkevného učenia o ľudskej sexualite. Namiesto zodpovedného prijatia ľudskej sexuality s jej dynamikou stále opakovane majú niektoré zoskupenia tendenciu hovoriť o homosexualite podozrivých či známych páchateľov ako o hlavnej príčine sexuálneho zneužívania.

Zneužívanie mladistvých je všeobecným, nielen cirkevným problémom. Medializované prípady z detských táborov, internátov, športových či iných klubov či priamo z rodinného prostredia to významne ilustrujú. Každá rodina či takáto inštitúcia cíti silnú potrebu tento jav utajovať, aby tak chránila svoju reputáciu.

Súčasťou takéhoto diskrétneho prístupu by malo byť odovzdanie podozrivých svetskej spravodlivosti a náprava krívd. Lenže ak sú podozriví prepojení aj na vedenie organizácií, spúšťa sa často aj mechanizmus falošnej lojality a utajovania spojený s vydieraním a so zastrašovaním obetí. Miera škôd závisí od inštitúcie, ktorá sa k tejto stratégii uchýli. Do istej miery to potvrdzujú medializované prípady z posledného obdobia aj na Slovensku.

Systematické utajovanie v alarmujúcej miere, ako ho sledujeme dnes, je však zvláštnym javom v rímskokatolíckej cirkvi. Práve pre jej svetovú pôsobnosť a oficiálne učenie, ktoré má takpovediac univerzálny vplyv. Ako prísne hierokratická (hiereus z gr. kňaz), hierarchická a monarchistická štruktúra sa rímskokatolícka cirkev nemôže vyrovnať s týmto problémom, ak ho bude vytesňovať len a výhradne do oblasti a sféry homosexuálne orientovaných jedincov.

Tu nejde o to, kto s kým a prečo súhlasí. Lebo prvou príčinou snahy vyhnúť sa tejto téme je predstava, že sexualita je niečo zlé, nesmie sa o nej zodpovedne hovoriť. Zároveň oficiálny kňazský celibát je podmienkou, a teda kľúčom k absolútnej legislatívnej, výkonnej aj súdnej moci v cirkvi, a tak sa problém posúva do roviny, ako hovorí Avery Dulles, sebapretrvania („selfperpetution of the hierarchy“).

Takže ak sú sexualita a jej zodpovedné prežívanie vytesňované, má to aj praktické dôsledky. Klérus, zvlášť vyšší klérus (biskupi a pápeži), má podľa kanonického práva v cirkvi absolútnu, nedeliteľnú a nekontrolovateľnú moc. Tá je viazaná na plnosť sviatosti kňazstva. Tú dosahujú len biskupi. Tak sa postupne ukazuje, že problémom pri utajovaní  zneužívania je klerikalizmus, a nie homosexualita.

Ak by klérus bol homosexuálne, heterosexuálne, celibátne a necelibátne pluralitný, tak by všetci klerici boli oveľa vnímavejší v smere odhaľovania predátorov a ochrany obetí. O tom hovoria rôzne epizódy zo života ľudí, ktorí sa stretli s prípadom zneužívania ako veriaci ľudia a ich obeťami boli ich deti, oni sami alebo boli inak blízki tým, ktorí takouto skúsenosťou prešli.

Takže si opätovne dovoľujem zdôrazniť, že v tomto spore nejde primárne či izolovane len o sexuálne zneužívanie a o jeho príčiny. O tom vedia viac odborníci, lebo to už jednoduchšie a priamočiarejšie naznačil nejeden kompetentný lekár či klinický psychológ alebo odborníčka z oblasti psychiatrie.

Zhodneme sa postupne na tom, že heterosexualita nie je príčinou znásilňovania žien.  V duchu tej istej trajektórie uvažovania ani homosexualita nie je príčinou zneužívania detí či maloletých. Počúvajme v tomto ohľade odborníkov a opusťme ideologické zjednodušenia. Hovorme skôr o tom, prečo sú neochota veriť obetiam a spolupráca pri utajovaní zneužívania a ochrana predátorov v rímskokatolíckej cirkvi také masívne a takpovediac systémové.

Východiskom pápeža Františka pri tom, ako čelí on sám tejto globálnej výzve, je predpoklad, že neochotu riešiť a utajovanie deliktov generuje a podporuje klerikalizmus. František opisuje vo svojich príhovoroch klerikalizmus ako zneužívanie absolútnej moci a dôvery. Aj vďaka nemu dlhoročnou katechézou a ideologickou interpretáciou sviatosti kňazstva rímskokatolícka cirkev stáročia sústredene generuje a podporuje tabu sexuality ako takej. Pričom neberie do úvahy fakt, že sexualita je súčasťou ľudského života a nie jeho nevkusným príveskom.

V tomto svetle sa stále zrejmejšie vynára smutná a tragická skutočnosť, že systémové utajovanie zneužívania podľa identického vzorca ochrany „dobrého“ mena inštitúcie na úkor ochrany obetí a neochota konzekventne ho riešiť, je rádovo dramatickejší problém ako samotné zneužívanie mladistvých klerikmi.

Táto snaha utajiť a neochota podozrenia riešiť totiž stojí v ceste zjednania nápravy, keďže reťaz utajovania má v duchu profesionálnej klerickej lojality dlhý rad spoluzodpovedných komplicov. Na druhej strane sú len zahanbené a ponížené obete plné studu a strachu. A bezvýchodiskového položenia preniknutého istotou, že nikto im neuverí. Ešte donedávna zmierené s tým, že si svoje strašné tajomstvo musia preto vynútene nechať pre seba. Zdá sa mi, že je to takpovediac katolícky Černobyľ.

To, že úloha médií je v tomto procese kľúčová, je len smutná čerešnička na torte predsudkov včerajška. Ich citlivý prístup a súčinnosť s terapeutmi, právnikmi, orgánmi činnými v trestnom konaní, ako aj dôsledná snaha vyhnúť sa neprimeranej bulvarizácii je výzvou, v ktorej nie je ľahké obstáť. Takýto prístup však pomôže vytvoriť bezpečný priestor pre všetkých. V hre je totiž pre niektorých ľudí aj ich samotná viera v dobro v nás a v inštitúciách, ktoré ostali poslednými baštami nádeje v rozkolísanom svete. Je to bolestný proces, v ktorom nás ešte ako úprimne veriacich ešte všeličo zabolí.

Sexuálne zneužívanie

Teraz najčítanejšie