Denník N

Monika Beňová: Hrozbou nie sú liberáli, ale tí, ktorí vedome šíria lži a nenávisť

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

V rozhovore s jednotkou kandidátky Smeru vo voľbách do Európskeho parlamentu Monikou Beňovou sa dočítate:

  • či sa chce vrátiť do slovenskej politiky
  • čo si myslí o výrokoch Ľuboša Blahu
  • či považuje cesty Nočných vlkov po Slovensku za problém
  • prečo už Fico a Smer nehovoria o jadre EÚ
  • kto je podľa nej najväčším nepriateľom spoločnosti
  • prečo jej bývalý manžel Fedor Flašík navštívil Mariana Kočnera v Leopoldove

Prečo by vás mali ľudia voliť? V akých oblastiach sa budete v ďalšom volebnom období angažovať?

Chcela by som sa aj naďalej venovať oblastiam z uplynulých rokov – a to v rámci výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, pretože v nich máme rozpracované veľmi dôležité témy. Ideme vybudovať celý koncept Európskej prokuratúry, dohodu na nej považujem za jeden z najväčších úspechov končiaceho volebného obdobia v oblasti, ktorej sa venujem. V prípade životného prostredia sme zasa začali riešiť radikálne veci, ktoré sa týkajú klimatických zmien, udržateľného rozvoja a obehovej ekonomiky a súvisiaceho triedenia a recyklácie plastov.

A prečo? Európsku úniu čakajú neľahké časy a dôležité rozhodnutia, na ktorých bude veľkou mierou participovať aj Európsky parlament. Pri ich kreovaní a prijímaní potrebujeme mať skúsených zástupcov. Je však samozrejme iba na voličovi, koho si vyberie. Niektorí hovoria, že som v Európskom parlamente už dlho. Ja hovorím, že keď idete k doktorovi, vyberiete si takého, ktorý už má viac skúseností. V politike je vždy dôležité skombinovať ľudí so skúsenosťami a pridať k nim nových.

O čom sú podľa vás tieto voľby? Kandidujete štvrtýkrát, skúste porovnať tie témy a kampane.

Tak ako pred každými európskymi voľbami sa o nich hovorí až niekedy mesiac pred ich konaním, zrazu sa robia rozhovory s kandidátmi a rozoberajú sa ich témy. Samozrejme, je to neskoro a verejnosť nie je potom dostatočne informovaná. Milým prekvapením pre mňa však je, že v tejto predvolebnej kampani dostala oveľa väčší priestor téma životného prostredia. Bola som na veľmi dobrej diskusii o tejto téme, ktorá skutočne zaujíma mladých ľudí. V minulých kampaniach to bolo hlavne o tom, koľko poslanci zarábajú, a teraz je fajn, že sa vieme dostať aj ku konkrétnostiam.

Niektorí politici hovoria, že práve oblasť životného prostredia by mala zostať výhradne v národnej kompetencii. Mala by Únia zasahovať do národných politík v tejto oblasti?

Určite áno. Aj za tých 15 rokov, počas ktorých pôsobím v Európskom parlamente sa ukázalo, že mnohé krajiny ochrane životného prostredia venovali len minimum priestoru. Mali sme možnosť to často vidieť aj na Slovensku – či sa to týkalo odpadového hospodárstva a skládok, alebo aj lesného hospodárstva či ochrany vôd. Aj tu v o Vrakuni sme mali veľkú kauzu presakujúcej skládky, ktorá znečisťuje podzemné vody. EÚ a jej inštitúcie určite dokážu vytvoriť tlak na lepšiu ochranu prírody a je dobré, že sa v tejto oblasti aktívne angažujú. Ľudia si neuvedomujú, že smernice EÚ sú len akýmsi usmernením a právny rámec si členské krajiny vytvárajú a nastavujú tak, aby podľa svojich možností dosiahli cieľ, ktorý konkrétna smernica stanovuje.

Viete si predstaviť, že by ste ešte niekedy kandidovali do Národnej rady?

Neviem. Nie v tejto situácii. Keď sa pozerám, ako sa vyvíja situácia v Národnej rade, zdá sa mi ten spôsob komunikácie niekedy veľmi nedôstojný a možno aj témy, o ktorých sa v nej hovorí. Bola by som oveľa radšej, keby si aj poslanci uvedomovali, že to, ako sa k sebe správajú, sa preklápa aj do spoločnosti.

Za posledných päť rokov posilnila časť verejnosti, ktorá za všetko zlé viní Brusel a EÚ. Čo svojim voličom dávate za príklady úspešných projektov Únie a ako reagujete na kritikov EÚ, keď sa s nimi stretnete?

Je pre mňa úsmevné, že kritika Únie je vždy všeobecná. A keď sa spýtam, nech mi pomenujú konkrétny príklad, kedy zlyhala, väčšinou nevedia pomenovať žiaden. Veľa ľudí si myslí, že v Európskom parlamente rozhodujeme napríklad o platoch či dôchodkoch, čo samozrejme nie je pravda, lebo práve sociálna politika je vo výhradnej kompetencii členských štátov. A aj takmer všetky oblasti, ktoré ľudia vnímajú cez prizmu kvality svojho života, ak odhliadneme od životného prostredia, ako napríklad koľko mám v peňaženke či akú mám prácu, to všetko najviac závisí od rozhodovania členských štátov. Aj po 15 rokoch sa im pokúšam vysvetliť, ako sú rozdelené kompetencie medzi európske inštitúcie a štáty, o čom všetkom rozhodujú vlády a parlamenty národných štátov a o čom európske inštitúcie.

Nemôžu za tú nevedomosť ľudí aj europoslanci?

Ťažko povedať. Pokiaľ mám hovoriť za seba, od roku 2013 mám stránku, na ktorú pridávam absolútne všetko, o čom v Európskom parlamente rokujeme. Netvrdím, že sociálne siete sú jediným spôsobom, ako ľuďom hovoriť o tom, čo sa v EP deje. Robila som napríklad aj prednášky pre 6000 študentov, za týchto päť rokov som poslala do tlačových agentúr a iných médií, vrátane vášho denníka, vyše 300 tlačových správ. Ak by sme si dokázali vyjsť v najbližších piatich rokoch v ústrety – najmä s verejnoprávnymi médiami – bolo by dobré, keby prinášali viac informácií. Troška častejšie som bola v Slovenskom rozhlase, ale bola to relácia financovaná kanceláriou Európskeho parlamentu. Napríklad vo verejnoprávnej televízii som bola za päť rokov dohromady dvakrát.

Kampaň Smeru v podstate nevidieť. Na webe Smeru je o kandidátoch a o tom, že majú byť nejaké eurovoľby, posledná zmienka z 13. marca. Neviditeľné boli aj vaše prvé máje a nevidel som žiadne bilbordy. Vyzerá to, ako keby ste eurovoľby úplne vypustili.

Nemyslím, že je to celkom tak. Je pravda, že sme mali neskorší nástup ako ostatné strany, ktoré už majú bilbordy dlhší čas. My ich máme mať vylepené od pondelka 6. mája (rozhovor prebiehal tiež 6. mája, pozn. red.). Európskym voľbám sa však u nás nedáva až taký význam, ako keď to napríklad porovnávam s prezidentskými voľbami, o ktorých médiá chrlili informácie každý deň. Stavili sme na intenzívnejšiu kampaň na posledné tri týždne pred voľbami. Na našej stránke bude čoskoro aj videospot a jednotliví kandidáti majú aj individuálne aktivity.

Podľa rankingu europoslancov ste priemerná členka EP. Máte skóre 35,6 zo 100, vaši kolegovia Žitňanská, Csáky či Štefanec majú oveľa vyššie od 50 až po viac ako 90 v prípade Jany Žitňanskej. Prečo ste podľa tejto kvantitatívnej analýzy až na 427. mieste zo 749 europoslancov?

MEP Ranking, ktorý robí takéto odpočty, používa každé dva roky inú metodiku. Viem, že im musia ľudia z mojej kancelárie často telefonovať, že tam zabudli zohľadniť napríklad to, že som bola spravodajkyňa alebo tieňová spravodajkyňa pri niektorých návrhoch. Čo sa týka mojej práce, vôbec z nej nemám negatívny pocit. Mala som takmer 2000 aktivít, čo je porovnateľné s niektorými inými poslancami, ktorých ste menovali. Niektorým kolegom zohľadňujú aj to, že boli podpredsedami či šéfmi delegácie a podobné veci, čo im pridáva body. Pred piatimi rokmi som bola v MEP Rankingu celkovo piatou najaktívnejšou poslankyňou. Vtedy mi mnohí zasa vyčítali, že sa venujem témam, ktoré nie sú pre ľudí dostatočne zrozumiteľné a dôležité. Nepovažujem preto tento ranking za niečo veľmi smerodajné.

Nemáte pocit, že ste niečo zanedbávali?

Nie, nemám. Keď sa pozriem na svoj počet vystúpení či počet komunikácií, ktoré som mala s Európskou komisiou v témach, ktoré som s ňou riešila. Keď sa pozriem na pozmeňujúce návrhy, ktorých som podala vyše 600, tak vôbec nemám pocit, že by som niečo zanedbala. Už len pripraviť za päť rokov 600 pozmeňujúcich návrhov je podľa mňa slušný výkon. Navyše sa venujem konzistentne konkrétnym témam, ktoré považujem za dôležité a prínosné. Či už ide o zlepšovanie podmienok hendikepovaných ľudí, problematiku európskej minimálnej mzdy, zabraňovania dvojakej kvalite potravín a súvisiacej ochrane spotrebiteľa či obmedzovaniu používania olova v snahe o ochranu zdravia a životného prostredia a viacerým iným.

Fico už dávno prestal hovoriť o jadre, teraz skôr hovorí o reformách Únie. Prečo už nehovoríte o jadre? Súvisí to s tým, že vám ubúdajú voliči a predstavitelia Smeru ich chcú získať bojom proti liberálom a Sorosovi a tej témy sa jednoducho bojíte?

Nie, je za tým

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Eurovoľby 2019

Teraz najčítanejšie