Denník N

Kotleba už zbiera výsledky slovenskej právnej tradície

Marian Kotleba na súde o rozpustení ĽSNS. Foto N - Tomáš Benedikovič
Marian Kotleba na súde o rozpustení ĽSNS. Foto N – Tomáš Benedikovič

Autor je členom Living Memory

Keď v roku 2008 Ústav pamäti národa podal na Generálnu prokuratúru SR oznámenie o skutočnostiach, ktoré nasvedčovali spáchaniu zločinov proti ľudskosti, nestalo sa nič. Teda takto, vtedy išlo len o takú „malichernosť“, akou bolo vraždenie vlastných občanov, prípadne vraždenie cudzích štátnych príslušníkov na našom území počas trvania komunistického režimu.

Orgány spravodlivosti sa oznámeniu povenovali, ale až po tlaku médií, lebo vtedajší šéf generálnej  prokuratúry Dobroslav Trnka hovoril, že „týmito skutkami sa nemajú zaoberať orgány činné v trestnom konaní, ale len historici a teoretici práva“.

A potom to už išlo rýchlo. Spravodlivosti bolo učinené zadosť s výsledkom, že aj dnes už známe roztrhanie Hartmuta Tautza psami Pohraničnej stráže, ignorovanie jeho prosieb o pomoc a neposkytnutie prvej pomoci je v pohode. Skutok bol premlčaný, a keby aj nebol, skutok nebol trestným činom, pretože v tom čase bolo takéto konanie v súlade s vtedy platnými zákonmi – doslova ste si mohli vybrať z uznesenia policajného vyšetrovateľa o zastavení trestného stíhania, rovnako ako v  ďalších približne 40 prípadoch brutálnych usmrtení pohraničníkmi.

Ako sa pre SME v roku vyjadril 2015 námestník generálneho prokurátora Peter Šufliarsky, medzičasom odstúpený pre esemeskovanie s podozrivým z inej vraždy, „zločin proti ľudskosti sa nikdy nemôže chápať ako zločin, ktorý mal základ v systéme spravovania vecí verejných alebo štátu“. Aj tak sa dá.

Neprekážalo ignorovanie medzinárodných zmlúv ako

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie