Denník N
Správy vybral a komentoval Konštantín Čikovský
1. Saková pýta povolenie na urobenie poriadku s ochrankármi
Viacerí ústavní činitelia, napríklad súčasný prezident, budúca prezidentka, nový predseda Ústavného súdu, minister spravodlivosti, traja podpredsedovia parlamentu, dali veľmi jasne najavo svoju nespokojnosť so situáciou na Úrade pre ochranu ústavných činiteľov.
Došlo to až tak ďaleko, že niektorí z nich žiadali vymeniť konkrétnych ochrankárov a viac-menej sa ani netajili tým, že ich považujú skôr za agentov bývalého ministra vnútra Kaliňáka ako za strážcov svojho bezpečia.
Samotní ochrankári už otvorene hovoria o tom, ako ich formálni aj neformálni šéfovia Úradu pre ochranu ústavných činiteľov týrajú fyzicky aj psychicky.
Ak by si tí policajti neboli istí, že majú pravdu a že to vedia dokázať, nehovorili by toľkí verejne toľko veľa podrobností.
Z celej situácie vyplýva istota, že mnohí vysokopostavení politici koalície aj opozície sa to pokúsili riešiť normálne a poprosili ministerku vnútra Sakovú, aby urobila poriadok.
Tá však vie, že jediné riešenie je vyhodiť z ochranky Kaliňákových ľudí. Ak na to inak relatívne samostatná Saková nemá odvahu a nechala situáciu dôjsť až tak ďaleko, dokazuje to, že ide o vec, ktorá je pre Kaliňáka dramaticky dôležitá.
Tipujeme, že to súvisí s únosom Vietnamca, ale možno majú niektorí ochrankári s Kaliňákom spoločné aj ďalšie snáď až kriminálne tajomstvá.
Ministerke vnútra Sakovej a predsedovi vlády Pellegrinimu vyhovuje, že problém došiel až tak ďaleko. Vyvinie sa verejný tlak na to, aby Saková ako priama nadriadená Úradu pre ochranu ústavných činiteľov konala a zobrala Robertovi Kaliňákovi ďalšiu z jeho mocenských pák.
Dosť bolo pukancov! V takých situáciách je módou zaujať pozíciu akože diváka a akože nakúpiť pukance a užívať si to predstavenie. Lenže toto nie je tragikomédia nejakých pseudocelebrít, ale naši naozajstní politici a naši naozajstní policajti.
Keď sa takto prízemne navzájom naťahujú a ponižujú, sme ohrození aj my a je to aj naša hanba.
Preto vás prosíme, pani ministerka, rýchlo a potichu urobte poriadok.
Aby sa na začiatok aspoň ústavní činitelia cítili bezpečne a aby v nás aspoň tí policajti okolo nich vzbudzovali dôveru.
2. Nekúpite za 100 miliónov futbalový štadión?
Firma Strabag, ktorá v Bratislave na Tehelnom poli postavila pre Ivana Kmotríka futbalový štadión, si za svoju prácu pýta o 30 miliónov viac, než sa očakávalo. Stavebný podnik hovorí, že Kmotrík si počas stavby jednoducho doobjednal oveľa viac a preto by mal oveľa viac zaplatiť (myslia sa tým samozrejme vyššie štandardy pre športovcov, nie tie dva mrakodrapy, ktoré vyrástli popri výstavbe štadióna).
100 M. Takzvaný Národný futbalový štadión by po navýšení ceny stál dokopy už okolo sto miliónov eur. Nemuselo by nás to trápiť, ak by to nevyzeralo skôr tak, že aj Strabag chce mocne zarobiť na tom, že celé to napokon aj tak zaplatí štát.
Kmotrík má podľa zmluvy právo požiadať štát, aby futbalový štadión od neho kúpil, a zaplatil mu za neho 75 miliónov eur. Ak by však Kmotrík chcel, aby mu štát zaplatil celých sto miliónov, stačí, ak presvedčí ministrov, aby podpísali k zmluve dodatok.
Momentálne Kmotrík hovorí, že ak nájde „dobré financovanie projektu“, štadión si nechá a bude ho spravovať sám (v takom prípade by dostal od štátu len 27 miliónov ako dotáciu).
Scenár, podľa ktorého si Kmotrík naozaj nechá štadión navždy a nenechá si ho preplatiť celý štátom, je však taký pravdepodobný, ako že na Slovane na budúci rok nebudú fanúšikovia ani raz vykrikovať rasistické heslá a mužstvo ten slniečkarský rok zakončí výhrou v Lige majstrov.
Rátajme: Ak by si Kmotrík štadión nechal a dostal by naň „len“ dotáciu 27 miliónov eur, mal by v ruke investíciu za cca 70 miliónov, na ktorú mu žiadna príčetná banka nemôže požičať.
Pretože je veľký problém, aby futbalový štadión svoju prevádzkou vôbec zarobil na seba, nieto aby ešte dokázal splácať takú veľkú investíciu. (Skúška správnosti: Ak by bol futbalový štadión výnosná investícia, prišiel by už na to niekto skôr ako Ivan Kmotrík?).
Reč je tu o takých veľkých peniazoch, že ich ani Ivan Kmotrík nemôže len tak vyhodiť na svoju lásku (šport, futbal, emócie). Kmotríkov majetok sa odhaduje na 150 miliónov eur, čiže ak by štadión chcel zaplatiť zo svojho, minul by na to povedzme polovicu, čo je krajne nepravdepodobné.
Čo sa teda stane? Do volieb sa okolo toho bude veľa kvetnato rozprávať, ale jasné rozhodnutie nepadne. Do nových bytov okolo štadióna sa nasťahujú noví majitelia a belasí futbalisti budú na novom štadióne niekedy vyhrávať a niekedy prehrávať.
A na jar budúceho roka, tesne po voľbách, keď už sa bude skladať nová vláda, spýtajú sa končiacej ministerky školstva, či by nepodpísala kúpu štadióna od Kmotríka za okrúhlych sto miliónov. Podobne, ako to skúšali po voľbách v roku 2016 na vtedy dosluhujúceho ministra školstva Draxlera.
Hrozilo vtedy chvíľu, že Smer už nebude vo vláde a Kmotríkovi chlapci preto zostanú bez štadióna. Draxler odolal, ale nasledujúci minister Plavčan už mesiac potom Kmotríkovi podpísal, že so 75 miliónmi za štadión od štátu môže rátať.
3. Mladí radi Kotlebu
Keby volili stredoškoláci, eurovoľby by vyhrali kotlebovci, koalícia by prepadla. V simulovaných voľbách s 10-tisíc platnými hlasmi medzi stredoškolákmi a vysokoškolákmi dostal Kotleba 15,8 percenta, nasledovala koalícia PS/Spolu s 12,5 percentami.
Nejde o reprezentatívny prieskum, preto ani pri takom veľkom počte hlasujúcich nemožno robiť definitívne závery. Niektoré trendy však stoja za povšimnutie:
Aj medzi veľmi mladými ľuďmi je viditeľná priepasť medzi politickými názormi medzi voličmi z väčších miest a ostatnými – čím väčšie sídlo, tým slabší Kotleba a tým silnejšie PS/Spolu a ďalšie demokratické strany.
So vzdelaním podpora fašistov klesá – najmenšiu podporu mal Kotleba u gymnazistov.
Neprekvapuje ani to, že medzi mladými sú populárne relatívne nové strany – Kotlebovi fašisti, PS a Spolu, OĽaNO a Sme rodina.
Skôr je zarážajúce, aké slabé sú u najmladších tradičnejšie strany. Napríklad Smer sa podľa študentskej ankety potáca na peknom šiestom mieste hlboko hlboko pod desiatimi percentami.
A prekvapuje aj to, že k dinosaurom ako Smer, KDH a SNS sa tu pričlenila aj SaS. Tá v sonde medzi študentmi získala sotva polovicu toho, čo je jej štandardná podpora v dospelej populácii.
Pamätáte si ešte na tú SaS, čo priniesla do slovenskej politiky úplne nové idey a jej fanúšikovia niekoľko rokov s prehľadom valcovali všetky väčšie debaty na slovenskom internete? Dnešní stredoškoláci už zjavne nie.
Jednou vetou:
4. Bašternákov podvod s vratkou DPH bol učebnicovým príkladom, podmienky účinnej ľútosti nesplnil, napísal v rozsudku Krajský súd v Bratislave.
5. Generálny prokurátor Jaromír Čižnár vymenoval za svoju prvú námestníčku Vieru Kováčikovú.
6. Prezidentka finančnej správy Lenka Wittenbergerová ostane vo funkcii, oznámil to minister financií Ladislav Kamenický po ich spoločnom rokovaní.
8. Európska komisia odobrila dotácie pre hnedé uhlie na hornej Nitre, štátna pomoc do konca roku 2023 je podľa dokumentov vo verejnom záujme, pretože zabezpečí dodávky elektriny v oblasti Bystričany, ktorá nie je dostatočne prepojená so zvyškom elektrizačnej sústavy.
9. Inšpekcia životného prostredia zastavila na západnom Slovensku letecké postreky proti mníške veľkohlavej, ministerstvo životného prostredia ich považuje za krajné riešenie.
10. Poslanci prelomili veto prezidenta a schválili novelu zákona o štátnych symboloch v pôvodnom znení, parlament schválil skrátené legislatívne konanie na opravu zákona z dielne Mosta-Híd, zákon zakazuje aj hranie zahraničných hymien.
Zaujímavé články:
Za rast extrémistov však nie sú zodpovedné len koaličné strany a generálny prokurátor, ktorý prehral spor s kotlebovcami. Za rozširovanie priestoru pre extrémistov je zodpovedná aj opozícia. Konkrétne jej „jadro“ – parlamentné strany ako Obyčajní a SaS.
Dag Daniš o fašistoch (aktuality.sk)
Hoci medzi Trubanom/Beblavým a Kotlebom je vzdialenosť svetelný rok, študentské preferencie zreteľne napovedajú, že mládež uprednostňuje dve kvality, kde sa ako-tak prekrývajú. Teda novosť (nepoškvrnenosť politikou) subjektu a radikálny (antielitársky) názor.
Peter Schutz o tom, že generáciu Z priťahujú okraje (sme.sk)
Citát:
Matúš Vallo o dlhoch hokejového Slovana
FB status:
Niekedy je dobré všimnúť si, ako „realitu“ vidia občania v rôznych krajinách. A niekedy to nie je pekné. O zhubnom vplyve britských denníkov vieme roky, ale čítať tú zlobu ma vždy šokuje.
Britský The Sun je najčítanejším denníkom vo Veľkej Británii. Je silne pro-brexitovský a áno, bol jednou z ciest, ako sa „euromýty“ rozšírili do sveta. Vďaka angličtine a bezohľadnosti a možno až cielenej agende novinárov a majiteľov tohto denníka (majiteľ je podporovateľ brexitu).
Viete, ako sa u nás sťažujeme na konšpiračné Hlavné správy? Tak a teraz vám urobím preklad toho, čo včera napísal v komentári The Sun.
„Guy Verhofstadt s vlasmi ako záclona dokázal, že je najodpornejšia postavička v Bruseli. Ani opilec Juncker nemá na jeho klebetnú aroganciu.
Neexistuje odpornejšia postava, ktorá by kráčala chodbami Bruselu, ako záclonový sliziak Guy Verhofstadt.
Jeho poradkyňa jednoznačne zdieľa jeho komplex nadradenosti. ‚Som na teba najviac hrdá, keď sa pustíš do toryho (tory – označenie britského člena konzervatívnej strany) a vyhráš,‘ hrkúta pätolizačsky Edel Rettmanová svojmu starnúcemu šéfovi.
… Nebola to len Británia, ktorú sa rozhodli (v Bruseli) ponížiť, boli to cielene toryovci.
Nový dokumentárny film je odhaľujúcim portrétom pompéznych, posmešných, nedemokratických byrokratov, od ktorých chcelo 17,4 milióna z nás odísť: vysmievať sa z brexitu, z našej krajiny, dokonca aj našej ‚vojnovej odvahy‘. Tej, ktorá tak dobre slúžila, keď sme pomáhali oslobodiť Európu od nacistickej tyranie.“
Naozaj. Takto, ako píšem. S presne takýmito článkami o EÚ sa stretáva najviac občanov Veľkej Británie.
Posledné slovo Braňa Bezáka:
Pozerajúc po reklamných plochách v hlavnom meste mi napadlo, že do zoznamu zamestnaní akútne ohrozených automatizáciou treba zaradiť aj pozíciu grafika predvolebných bilbordov Smeru. Algoritmus na ich výrobu je jednoduchý a skladá sa z dvoch krokov:
- Zober fotku málo populárneho kandidáta.
- Domontuj zaňho oveľa populárnejšieho funkcionára Smeru, tak aby to budilo dojem, že stojí za ním.
Ide o algoritmus viac či menej úspešne používaný Smerom aj inými stranami už pomerne dlho.
Táto nekreativita by si nezaslúžila pozornosť, keby pred eurovoľbami nedošlo k zmene. Algoritmus zostal rovnaký, zmenil sa však jeden dôležitý vstupný údaj. Kým „mužom v pozadí“ bol v prípade Smeru takmer vždy Robert Fico, aktuálne je ním Peter Pellegrini.
Nechcem z toho vyvodzovať žiadne ďalekosiahle závery, ale pre ľudí, ktorí sa pohybujú ulicami, je aktuálne Smer strana, ktorá v snahe vyhrať voľby radšej nedá svojho predsedu na bilbordy.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
