Denník N

Nespoilujte o Avengers, môžete prísť k úrazu. Naozaj je neslušné prezrádzať dej filmov?

Pozor, spoiler! varoval v roku 1982 na prainternete neznámy diskutér a stanovil novú normu, ako písať korektne o filmoch.

Nespoilujte o filmoch, môžete zle dopadnúť. Myslíme to vážne. Pred týždňom v Hongkongu napadol dav ľudí muža, ktorý kričal pred kinom spoilery o Avengers: Endgame.

Avengers sú aj s Hrou o tróny najpopulárnejšou popkultúrnou ságou dneška. Dá sa preto pochopiť, že hystéria pred spoilermi – ako sa nazýva nevyžiadané prezradenie zápletky človeku, ktorý ešte film či seriál nevidel – práve teraz vrcholí.

Režiséri veľkofilmu Anthony a Joe Russo poradili divákom, ktorí chcú mať istotu, že ich čaká prekvapenie, nech si dajú prestávku od internetu a sociálnych sietí. Komu by sa táto obeť zdala príliš bolestivá, ten sa mohol nechať inšpirovať návodmi „ako sa vyhnúť spoilerom pred Avengers“ a ako si nainštalovať si do svojho internetového vyhľadávača špeciálny anti-spoilerový štít.

Odkiaľ sa tento fenomén vzal? Nie tak dávno neboli spoilery téma. Recenzenti prezrádzali celé časti zápletiek a nikto ich nekameňoval, že kazia ostatným zážitok. Starí Gréci vedeli, že Oidipus neprežije, a predsa si z divadla odnášali katarziu. Vyzradiť, že Anna Kareninová skočí pod vlak, nezničilo dojem z Tolstého románu.

Až sociálne médiá a služby na streamovanie urobili zo spoilerov kultúrne tabu. Posledných desať rokov tomu neutečiete.

Otravujú spoilery, ale aj záplava neustálych varovaní pred spoilermi. Niektorí sú alergickí na spoilery tam, kde nie sú a v princípe ani byť nemôžu. Niektorí trollovia zverejňujú spoilery zo škodoradosti. Existujú falošné spoilery na odpútanie pozornosti od pravých spoilerov. A napokon sú aj ľudia, ktorí chceli vedieť, ako to s tými spoilermi je. Kazia filmy, alebo je okolo nich zbytočný humbug?

Hovoríme o psychologickom experimente z roku 2011, ktorý mal otestovať, či radosť z umenia klesá alebo rastie s tým, keď človek pozná, aký bude dej. Nicolas Christenfeld a Jonathan Leavitt z Kalifornskej univerzity v San Diegu dali čítať desiatkam ľudí literárne poviedky, ktoré obsahovali prekvapivý zvrat v deji (takzvaný twist).

Zvraty boli rôznych typov: detektívne ako u Agathy Christie; komické, napríklad poviedka Stávka od Čechova; a klasické, medzi nimi poviedky od Johna Updika. Jedna skupina čítala poviedky, aké boli; druhá mala v texte spoiler; tretím sa texty začínali varovaním, že v nich budú spoilery.

Kto mal väčšie potešenie z čítania? Nebudeme spoilovať na začiatku článku – len čítajte ďalej.

Avengers: Endgame. Foto – Saturn

Na Matrix sa išlo päťkrát

Peter Konečný a Juraj Malíček sa venujú filmovej kultúre.

Zakladateľ webu Kinema a teoretik popkultúry majú spolu rozhlasovú reláciu Do kina s Rádiom Slovensko. To, na čom sa často nezhodnú, sú práve spoilery, teda miera toho, koľko poslucháčom prezradiť.

Konečný je zástancom postoja, že spoilovať netreba, ak to nie je nevyhnutné. „Snažím sa nevyzrádzať nič, čo nie je v traileri. Paradoxne, trend trailerov je opačný. Upútavky sú robené čoraz viac tak, aby prezrádzali aj to, čo nemusia.“

Kto nechce pre necitlivé recenzie na Avengerov stratiť zmysel života, ten má podľa Konečného na výber dve možnosti: „Buď

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Teraz najčítanejšie