Denník N

27 hlasov pre Európu: Podľahnú Chorváti, ktorých zachvátila nedôvera, volaniu populistických sirén?

Migranti v území nikoho medzi Srbskom a Chorvátskom. Foto - TASR/AP
Migranti v území nikoho medzi Srbskom a Chorvátskom. Foto – TASR/AP

Mentalita východoeurópskych krajín sa mení len veľmi pomaly. Ak by výsledok volieb do Európskeho parlamentu závisel len od tunajších voličov, bolo by to zlé.

Autorka je chorvátska novinárka a spisovateľka
Séria článkov 27 Voices for Europe je iniciatívou stránky VoxEurop.eu pred voľbami do Európskeho parlamentu

V predvečer hlasovania do Európskeho parlamentu napísala skupina európskych historikov dramatický otvorený list, v ktorom varovala verejnosť, že projekt Európskej únie sa nachádza v havarijnom stave a rozpadá sa. Ako píšu, naratív národných štátov, ktoré boli dominantné v minulosti, už nie je udržateľný a ako Európania musíme uznať svoj pluralizmus a nesmieme sa vzdať pocitu jednoty.

Príležitosť si nenechali ujsť ani politici a francúzsky prezident Emmanuel Macron poslal európskym občanom otvorený list, v ktorom volal po „európskej renesancii“ a postavil sa proti „nacionalizmu, ktorý zneužíva hnev občanov“.

Dosť mäkký policajt

Oba tieto listy by mali motivovať občanov, aby sa zúčastnili nasledujúcich volieb. Ale skutočne sa tak stane, najmä vo východoeurópskych členských krajinách? Napríklad v posledných európskych voľbách v roku 2014 bola chorvátska účasť jedna z najnižších a len tesne presiahla 25 percent. Ešte nižší záujem vyvolali voľby v Česku (18,2 percenta) a na Slovensku (13,05 percenta, čo bolo vôbec najmenej), kým Poľsko a Maďarsko skončili podobne ako Chorvátsko s 23,83, respektíve s 28,97 percenta. Volebná účasť vo všetkých týchto krajinách bola oveľa nižšia než v západných členských štátoch. Prečo nie sú občania motivovaní voliť?

Pravdou je, že o EÚ sa najčastejšie hovorí ako o „policajtovi“, a to preto, že upozorňuje členov na korupciu, chyby v súdnictve či na iné problémy. Keď príde reč na európske fondy, Chorvátsko je zo zjavných dôvodov na strane porazených: nie je tu dostatok ľudí, ktorí sa vyznajú v mechanizmoch európskeho financovania, a tak krajina nemôže plne profitovať z možností európskych fondov. Na druhej strane, EÚ nie je príliš populárna, pretože je jasné, že namiesto skutočnej podpory demokratizácie, vlády práva a protikorupčných opatrení si v tomto regióne vybrala stabilitu a súhlasila aj so spoluprácou s autoritatívnymi a skorumpovanými režimami.

Všeobecná nedôvera k stranám i k demokracii

Lenže v tomto prípade ide aj o problémy, ktoré nemajú veľa spoločného s vonkajšími okolnosťami, ale skôr so psychológiou. Vo všeobecnosti sa dá povedať, že občania volia neradi a k urnám idú len s veľkou námahou, a to dokonca aj v parlamentných voľbách. A to je skutočne tá najzaujímavejšia vec, pretože výsledky národných volieb, ktorých sa v roku 2016 zúčastnilo 52,59 percenta voličov, ich naozaj zaujímajú, kým EÚ naďalej vnímajú ako veľkú a vzdialenú.

Šlo by preto povedať, že sú voliči leniví?

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Európska únia

Teraz najčítanejšie