Matičiari zneužili Štúra, aby si v Štúrove označkovali územie
Štúrovo je pomenované po Štúrovi, a preto v ňom musí stáť Štúrova socha, tvrdia matičiari. Názor miestnych ich nezaujíma.
Celonárodné stretnutie matičiarov v Štúrove pri príležitosti odhalenia busty Ľudovíta Štúra bolo naozaj celonárodné. Teda aspoň v tom, že podľa poznávacích značiek zaparkovaných áut a autobusov pozvážali jeho účastníkov z celého Slovenska. Aj tak ich tam však boli v nedeľu maximálne štyri stovky. Podstatnejšie však je, že Štúrovčanov sa medzi nimi nachádzalo veľmi málo. Miestni, vrátane drvivej väčšiny Slovákov, odhalenie busty národného dejateľa odignorovali.
Napriek tomu, že sa väčšina rečníkov na základe veľmi zvláštnej logiky dušovala, že je busta darom práve pre nich a že má byť symbolom vzájomného rešpektu i slovensko-maďarského priateľstva. Nezáujem miestnych niektorým rečníkom nebránil ani v tom, aby s úplným ignorovaním základných faktov tvrdili, že Štúrovčania, z dvoch tretín príslušníci maďarskej menšiny, majú z busty ohromnú radosť.
Dovezené matičiarske mecheche v Štúrove však bolo napriek nízkej účasti veľmi poučné. Človek sa počudoval, koľko známych slovenských nacionalistov z 90. rokov je ešte stále nažive. Vďaka vlastnému prednesu vlastnej poémy Orol tatranský sme sa dozvedeli, že bývalý poslanec za HZDS Viliam Hornáček patrí už dnes, za svojho života, k právom zabudnutým básnikom.
Vrana k vrane
Opäť sa potvrdilo, kto ku komu patrí. Prítomní boli traja poslanci parlamentu, jeden z SNS a dvaja kotlebovci. Okrem nich patril k vyšším šaržiam exprezident Ivan Gašparovič, skoroprezident Štefan Harabin, časť súčasného vedenia Matice, jej bývalý predseda Marian Tkáč, prvý tajomník ruského veľvyslanectva a zástupcovia katolíckej i evanjelickej cirkvi.
