Denník N

David Attenborough: Život na Zemi závisí od toho, čo budeme robiť najbližších dvadsať rokov

Sir David Attenborough. Foto - Washington Post/Alice Li
Sir David Attenborough. Foto – Washington Post/Alice Li

Slávny britský prírodovedec a dokumentarista, autor najlepších seriálov o prírode, priznáva, že jeho generácia pokazila svet.

Píše Brady Dennis, článok zverejňujeme so súhlasom The Washington Post

Sir David Attenborough dokumentuje prírodu už viac než šesť desaťročí. Vo svojich seriáloch, ako napríklad Život na Zemi, Živá planéta alebo Planéta Zem, vzal divákov na cestu okolo zeme a zachytil pritom krásu aj zložitosť sveta prírody. Hoci začiatkom mája dosiahol 93 rokov, nechystá sa stiahnuť do úzadia.

V posledných rokoch Sir David Attenborough využíval svoj typický chripot stále viac, aby opísal rituály dvorenia rajkovitých vtákov alebo masovú migráciu miliónov červených krabov na Vianočných ostrovoch, a najmä na to, aby dôrazne varoval pred klimatickou zmenou.

Minulú jeseň, počas globálnej klimatickej konferencie v Poľsku, povedal slávny britský prírodovedec svetovým lídrom, že ak „nebudeme konať, kolaps našej civilizácie a vyhynutie väčšiny prírodného sveta bude na obzore“.

Ešte predtým na Svetovom ekonomickom fóre vo švajčiarskom Davose povedal, že jediné prírodné prostredie, aké kedy moderný človek zažil, sa mení, a to nesmierne rýchlo. „Je lákavé a pochopiteľné ignorovať dôkazy a tváriť sa, že sa nič nedeje, ako zvyčajne alebo prepadnúť depresii a beznádeji… Musíme zabudnúť na vinu a výčitky svedomia a urobiť praktické kroky.“

Attenboroughov ostatný projekt, osemdielny seriál na Netflixe, ktorý vznikol v spolupráci so Svetovým fondom na ochranu prírody, je plný dôkazov toho, ako klimatická zmena ohrozuje významnú časť prírodného sveta. Zároveň však dáva aj nádej, že ľudstvo nájde odhodlanie odvrátiť katastrofické následky.

Attenborough nakrúcal seriál Naša planéta štyri roky na všetkých kontinentoch. Divákov vzal do odľahlej arktickej divočiny, na rozľahlé africké pláne i do hlbín svetových oceánov, aby ukázal, ako veľmi sa príroda mení – a mizne – v čase klimatickej zmeny.

„To, čo budeme robiť nasledujúcich 20 rokov, rozhodne o budúcnosti života na Zemi,“ zdôrazňuje Attenborough v prvej epizóde Našej planéty.

Pred premietaním v Národnom múzeu prírodných dejín Smithsonian vo Washingtone Attenborough poskytol denníku Washington Post rozhovor o svojom projekte, o dôvodoch na optimizmus i o tom, čo ho neustále motivuje.

Svet prírody dokumentujete už šesť desaťročí a veľmi často kladiete dôraz na prírodné zázraky. A hoci vaše viaceré predchádzajúce seriály boli o znepokojení zo stavu životného prostredia, až v posledných rokoch ste začali viac rozprávať o klimatickej zmene a o hrozbách, ktoré prináša. Čo sa vo vás zmenilo?

To nie je úplne pravda. Napríklad pred 20 rokmi som na Veľkonočnom ostrove vysvetľoval, že je to príklad civilizácie, ktorá zničila svoje životné prostredie, a to mohlo eventuálne zničiť ju. Celý ten seriál som zakončil slovami, že ak sa tomu nevyhneme, zničíme celú planétu. Zábavné na tom je, že si to ľudia nevšimli. Vraveli: „No, v tom si sa zmýlil.“

To bolo pred dvadsiatimi rokmi. Avšak teraz to môžeme hovoriť úplne jednoznačne, pretože vedci z celého sveta sú v tom úplne zajedno. Niet pochýb, že svet sa ohrieva. Nikto to nespochybňuje. Niektorí sa síce hádajú, do akej miery sme za to zodpovední my, avšak absolútna väčšina súhlasí s tým, že ľudia sú hlavnou príčinou posledného nárastu teplôt.

V epizódach vášho posledného seriálu upozorňujete najmä na straty – či už ide o stratu habitatu, miznutie stromov na Borneu alebo koralových útesov v Austrálii. Nútite diváka sa nad tým zamýšľať. Preto sa pýtam – čo chcete vy a vaši producenti,

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Klimatická zmena

Rozhovory

Teraz najčítanejšie