Denník N

27 hlasov pre Európu: voľby v Litve zatieňujú domáce vášne

Líder konzervatívnej strany Vlastenecký zväz –Litovskí kresťanskí demokrati Gabrielius Landsbergis pred zverejnením výsledkov parlamentných volieb vo Vilniuse 23. októbra 2016. Foto – TASR/AP
Líder konzervatívnej strany Vlastenecký zväz –Litovskí kresťanskí demokrati Gabrielius Landsbergis pred zverejnením výsledkov parlamentných volieb vo Vilniuse 23. októbra 2016. Foto – TASR/AP

Litovčania majú Úniu radi, sú si vedomí výhod členstva a radi ich využívajú, ale nezaujímajú sa o to, akú úlohu EÚ hrá, ani o problémy iných členských krajín.

Autor je šéfredaktorom litovského časopisu IQ
Séria článkov 27 Voices for Europe je iniciatívou stránky VoxEurop.eu pred voľbami do Európskeho parlamentu

Litovčania pôjdu k tohtoročným voľbám do Európskeho parlamentu trochu unavení. Občania tejto krajiny totiž budú 26. mája voliť aj hlavu štátu. Pôjde o druhé kolo prezidentských volieb, pričom to prvé sa odohralo predchádzajúci víkend.

Navyše, na jar mali obyvatelia Litvy príležitosť rozhodovať o zložení obecných a mestských zastupiteľstiev. V mnohých volebných obvodoch bolo potrebné usporiadať aj druhé kolo, pretože z prvého starosta či obecné zastupiteľstvo nevzišli. Keď si teda zrátame obecné, prezidentské a európske voľby, ide už o štvrté voľby, respektíve hlasovanie za tri mesiace.

V Litve nie sú voľby povinné, no i tak sa hlasovania zúčastní aspoň polovica oprávnených voličov. To nie je zlý výsledok v porovnaní s mnohými inými členskými štátmi Európskej únie. No nie je to tak, že by voličov priťahovali európske témy. Ide skôr o domáce záležitosti spojené s funkciou prezidenta. Napokon, v roku 2014 prišlo v Litve k eurovoľbám len o niečo viac než 20 percent voličov.

Milovaná Európa

Litovčania milujú veľkorysosť Európskej únie, pretože pomocou jej fondov budujú nové cesty, námestia a vylepšujú fasády svojich budov. A dôležité je tiež to, že prezidentka a bývalá členka Európskej komisie Dalia Grybauskaitė, ktorá končí svoje druhé volebné obdobie na čele štátu, sa stala jednou z prominentných líderiek Európskej únie. Keď komentuje spoločnú pozíciu Európskej únie k brexitu pred kamerami BBC alebo CNN, sociálne médiá zaplaví hrdosť na malú krajinu. To je milé, ale provinčné.

Na rozdiel od mnohých iných východoeurópskych krajín sa pobaltské štáty pripojili k eurozóne bez dlhého zdržiavania a ukazujú príkladnú finančnú disciplínu. Ruská agresia proti Ukrajine tunajšiu spoločnosť vystrašila a zničila aj zvyšky postsovietskej nostalgie. Litovčania vnímajú Európsku úniu i Severoatlantickú alianciu ako jediné garantky svojej bezpečnosti, a preto sa voliči aj politická elita zhodujú na tom, aké dôležité je splniť svoje záväzky v otázke výdavkov na obranu, čo chráni povesť krajiny v očiach veľkých partnerov.

Napriek globálnej finančnej kríze, ktorá v roku 2009 pobaltské štáty tvrdo zasiahla a spôsobila v nich hlbokú recesiu, patria k najúspešnejším krajinám, ktoré sa v roku 2004 pripojili v Európskej únii. Čo sa týka rastu HDP na hlavu, dosiahla Litva v porovnaní s akýmkoľvek iným členským štátom EÚ za posledných 15 rokov najväčší pokrok. Niekdajšia fádna postsovietska provincia sa už napríklad v životnom štandarde priblížila južným krajinám EÚ. Vilnius sa so svojou úžasnou barokovou architektúrou stal dynamickým európskym hlavným mestom, ktoré má ambície stať sa úniovým centrom pre finančné technológie.

To nie je naša vec

Litva, ktorá zachytila najväčšiu vlnu rozširovania Európskej únie v roku 2004, nespôsobuje úniovej elite taký hlavybôľ ako maďarský premiér Viktor Orbán alebo Jarosław Kaczyński, ktorý riadi poľskú politiku z úzadia. Veľké európske hlavné mestá môže znepokojovať litovská rusofóbia, ale po okupácii Krymu ide skôr o znak predvídavosti než paranoje. Litovčania Európsku úniu bežne nekritizujú a miestni populisti bojujú skôr proti údajným nepriateľom vnútri krajiny než v Európe.

Obyčajní ľudia sa k Únii správajú priateľsky, čo sa v posledných rokoch ešte zlepšilo. To však neznamená, že sa ľudia začali zaujímať o to, akú úlohu vôbec EÚ hrá. Ani to, že viac vnímajú hrozby, ktorým čelia iné členské štáty. Dlhová kríza? Nezamestnanosť mladých? To sú problémy južnej Európy. Prílev utečencov? Nechajme to na Taliansko, Švédsko, Nemecko alebo na malú Maltu. Keď Litovčanov niečo trochu znepokojuje, je to pravdepodobne len brexit – a ten len preto, že z Litvy do Spojeného kráľovstva odišli desaťtisíce rodín, ktoré tam žijú a pracujú.

A tak aj napriek enormným benefitom, ktoré Litva získava ako členský štát Európskej únie, je k blížiacim sa voľbám do Európskeho parlamentu úplne ľahostajná.

Bitka medzi tradíciami a populizmom

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Európska únia

Teraz najčítanejšie