Čo potrebuje Slovensko, aby vo svete umelej inteligencie nebolo zbytočné

Umelá inteligencia (AI) určite pomôže vytvárať nové produkty a služby, zvyšovať produktivitu či zlepšovať konkurencieschopnosť, o tom niet pochýb. Aktuálna otázka je preto už len, čo potrebuje Slovensko, aby tu mohli vznikať plodné riešenia AI. V posledných mesiacoch som o tom počul  hovoriť mnoho ľudí na viacerých AI konferenciách v Bratislave a všetci hovorili v podstate len o vzdelávaní novej generácie informatikov. To je však chyba.

Nespochybňujem investície do výchovy nových expertov na inovatívne IT. Tak ako má dnes firma so sto zamestnancami povedzme dvoch či troch klasických informatikov, zajtra by mala mať toľko isto odborníkov na dáta a AI. Myslím si však, že pes je zakopaný aj niekde inde.

V prvom rade je dôležité, aby znalosti o AI získali aj odborníci z iných, aj netechnických odborov. Slovensko viac než programátora AI potrebuje napríklad poľnohospodára schopného základnej práce s dátami. Druhá vec, ktorú súrne potrebujeme, sú samotné dáta.

To všetko však bude nanič, ak nepochopíme, že pri AI sa dá aj popáliť. Toronto nedávno zažilo protest, ktorý spojil nahnevaných aktivistov, vystrašených občanov a rozhorčených politikov. Čoho sa všetci boja? Senzorov, dát, umelej inteligencie  – nosných pilierov zamýšľanej výstavby inteligentného mesta, ktoré má vyrásť na brehu Ontárijského jazera. Za týmto projektom stojí internetový IT gigant, ktorý plánoval využiť aj dáta o tom, ako kto doma splachuje záchod.

Preto tretia vec, ktorá zaradí Slovensko medzi tie krajiny, čo vedia umelú inteligenciu používať úspešne, je to, či sa s ňou naučíme pracovať tak, aby sme si pri tom neublížili a aby sme pokrok vedeli zladiť s postojmi ľudí.

Umelá inteligencia nestojí na programátoroch

Vráťme sa však k výchove slovenských expertov na AI. Potrebujeme ich, ale nie na to, aby sme sa stali lídrom vo výskume samotnej AI. Ten prebieha z výraznej časti v USA a Číne, a kým sa ich aspoň čiastočne snažia dohnať aj niektoré európske krajiny,