Denník N

Nemohla som sa usmievať, keď mi bolo na zabitie, spomína žena na svoju predpôrodnú depresiu

Ilustračné foto - Flickr.com/George Ruiz
Ilustračné foto – Flickr.com/George Ruiz

O nevysvetliteľnom smútku počas tehotenstva hovoria ženy menej, takže predpôrodná depresia ľahšie ujde pozornosti lekárov i rodinných príslušníkov ako známejšia popôrodná.

Podcasty nájdete na: AppleGoogleSpotifyPodbeanAmazon AlexaRSS

Keď Simona počas tehotenstva prvýkrát pocítila „kopnutie“ od svojho syna, netešila sa, ako by každý očakával. „Prvé, čo mi napadlo, bolo, či je tá nožička zdravá, či má všetky prsty, či nie je kratšia ako druhá, či nemá deformáciu,“ spomína si na obdobie pred desiatimi rokmi dnes 43-ročná Simona.

„Na takéto obavy som nemala žiadny racionálny podklad. Všetky testy, ultrazvuky, vyšetrenia dopadli dobre, žiaden lekár nám nikdy nenaznačoval, že by sme mali očakávať nejaké problémy. Mňa však premkol obrovský strach a smútok. Nikomu som o tom nič nepovedala, už aj tak sa na mňa manžel, mama aj svokra pozerali s podozrením.“

Simona cítila strach, úzkosť a paniku, prepadal ju nekontrolovateľný plač. Potom prichádzali čoraz častejšie apatia, nezáujem a dlhé hodiny spánku bez úľavy a bez osvieženia, pocity viny a obrovský smútok.

„Znie to príšerne aj takto po desiatich rokoch. Ja si skoro ani neviem vybaviť nejakú šťastnú chvíľu zo svojho tehotenstva, možno len pár prvých týždňov. Ešte aj fotky, čo mám z toho obdobia a mám ich málo, lebo som akosi inštinktívne nechcela dokumentovať svoje stavy, ma ukazujú ako smutnú, bezradnú, bez úsmevu, s ovisnutými plecami, ako keby som sa ani netešila.“

Simonino tehotenstvo bolo prvé a plánované, bola zdravá, jej manželstvo bolo v poriadku, nemala žiadne problémy v práci ani v širšej rodine. Prvý trimester sprevádzali bežné nevoľnosti, ktoré však v pohode zvládala.

Ako na pohrebe

Niekedy na začiatku štvrtého mesiaca začala mať zrazu pocit, že

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Teraz najčítanejšie