Neurovedec: Nahrať vedomie do počítača sa nikdy nepodarí

Väčšina vecí, ktoré o ľudskom mozgu vieme, vychádza zo skúmaní poranení a chorôb. Naše vedomosti sú do značnej miery postavené na nešťastí chorých ľudí s poruchami pamäti, zraku či reči. Poškodenia mozgu sú nesmierne zaujímavé, ale nesmieme zabudnúť, že sú za nimi konkrétni ľudia, ktorí prišli o nejakú základnú funkciu, vraví v rozhovore neurovedec Tomáš Hromádka z SAV.

Videli ste naživo ľudský mozog?

Samozrejme.

Čo by sme si na ňom mali všimnúť?

Pre mňa je na živom mozgu zaujímavé, aký je prekvapujúco malý a zvrásnený. Podľa toho, kedy ho vyberiete z hlavy, môžete pozorovať aj rôzne štrukturálne zmeny – starý mozog je napríklad v niektorých oblastiach menší. S istým zveličením by sa snáď dal mladý a starý mozog prirovnať k mladému a starému vlašskému orechu. Rozdiely sú však oveľa zreteľnejšie predovšetkým pri mozgoch ľudí, ktorí trpeli na ochorenie mozgu.

Prečo má mozgová kôra záhyby?

Pravdepodobne preto, aby sa zmestila do hlavy. Ak by ste mozgovú kôru rozprestreli, dostali by ste povrch s veľkosťou 12-palcovej pizze hrubý asi tri milimetre. Záhyby majú aj primáty či ovce.

Niekedy sa hovorí, že mozog je najzložitejším objektom vo vesmíre, keďže obsahuje asi 86 miliárd neurónov a každý z nich môže nadviazať až 10-tisíc spojení. Súhlasíte s tým?

Mozog je najzložitejším objektom, ktorý momentálne poznáme. Ide o jediný objekt, ktorý dokáže spoznávať sám seba a zároveň vie o tom, že sa spoznáva.

Vedomie

Narazili ste na tému vedomia – majú ho aj iné živočíšne druhy ako ľudia?

Celú vec komplikuje, že vedomie dokážeme skúmať iba z pozície prvej osoby. Nedokážeme vnímať vedomie inej bytosti a sledovať vieme iba jeho vonkajšie prejavy. Aj keď je tu zrejme jedna možná výnimka, ktorou sú siamské dvojčatá z Kanady. Tieto dievčatá majú dva mozgy, ale ich podkôrové štruktúry sú prepojené. Zdá sa, že v určitých momentoch fungujú ako dve osobnosti, no inokedy ako jedna. Ako keby boli jedno vedomie. Čo sa týka vedomia, problémom je, že definícia nie je jednoznačná a záleží, či sa pýtate neurológa, filozofa alebo informatika. Skúmať niečo, o čom presne neviete, čo je, je ťažké. Niektorí vravia, že vedomie je epifenomén, čiže emergentná vlastnosť komplexného systému, ktorá vznikne vtedy, keď postavíte dostatočne zložitý systém, akým je napríklad ľudský mozog. No ja si myslím, že to tak nie je.

Čo si myslíte o vedomí vy?

Považujem ho za funkciu mozgu na kontrolu svojej činnosti. V súčasnosti som fanúšikom myšlienky – hoci v budúcnosti sa to možno zmení –, že vedomie slúži ako kontrolný mechanizmus na tvorbu modelov pozornostných mechanizmov.

Čo to znamená?

Náš mozog spracováva obrovské množstvo informácií a vyberá si z nich tie „podstatné“. Základy takejto schopnosti, keď sa na niečo zameriame, má už aj hmyz a z evolučného hľadiska ide o záležitosť starú desiatky miliónov rokov. Uvedený pozornostný systém vytvára model vonkajšieho sveta. No neskôr vznikol meta-pozornostný systém, čiže taký pozornostný systém, ktorý vytvára model iných pozornostných systémov. Podľa mňa prispieva k tomu, že si uvedomujeme sami seba.

Majú teda iné druhy živočíchov ako ľudia vedomie?

Je tu základná bariéra, že iným organizmom môžeme prisudzovať isté kvality iba na základe ich správania. Z vonkajších prejavov sa môžeme iba domnievať, čo sa odohráva v ich vnútri. Možno by sme vedomie mohli prisúdiť primátom, chobotniciam či delfínom, ale