Denník N

Je načase začať sa k Číne správať tak, ako si zaslúži

Mao od Andyho Warhola z roku 1972. Foto – TASR/AP
Mao od Andyho Warhola z roku 1972. Foto – TASR/AP

Len príliš pomaly dokážeme pomenovať totalitné režimy. Zvlášť vtedy, keď sa ako Čína tvária moderne, efektívne a úspešne. Tieto prívlastky však jej pravú podstatu nezakryjú.

Autor je britský novinár a spisovateľ

Pamätáte sa na Námestie nebeského pokoja? Čínska komunistická strana by bola radšej, keby ste si už nespomenuli. Pred tridsiatimi rokmi povstali v Pekingu a iných veľkých čínskych mestách študenti a iní nespokojní obyvatelia, čím zaútočili na základy režimu. No spomienky blednú. V Číne pre represiu, v zahraničí pre apatiu.

Vo východnej Európe budú v tomto roku oslavovať okrúhle výročie pádu sovietskej ríše v roku 1989. Pôjde o pripomienku moci zdanlivo bezmocných ľudí čeliacich štátnemu útlaku, ako by zrejme povedal dramatik Václav Havel, ktorý onen zázračný rok zahájil ako väzeň a zakončil ho ako československý prezident.

Ako tiež hovoril, pravda a láska musia zvíťaziť nad lžou a nenávisťou. Ale v Číne, kde je vláda komunistickej strany stále postavená na klamstve a masovom vraždení, nie je dovolené protesty ani len spomenúť. Jediné stručné a falošné zmienky o masakri zo 4. júna sú v oficiálnych dejinách trestného práva.

Prečo zabúdame na Čínu?

Ľudia si radi predstavujú, že pamäť nakoniec zvíťazí nad zabúdaním. V predvečer invázie do Poľska v roku 1939, čo je ďalšie veľké výročie, ktoré si onedlho pripomenieme, povedal nemecký kancelár Adolf Hitler svojim veliteľom, aby masakrovali poľských mužov, ženy a deti v Džingischánovom duchu, presnejšie „premyslene a so šťastným srdcom“. Nacistický vodca sa posmieval stavu západnej civilizácie. Vraj, kto dnes hovorí o vyhubení Arménov?

V skutočnosti dnes o Arménoch stále hovoríme, a to aj napriek energickým pokusom Turecka zatajiť a zľahčiť masakre z roku 1915 a z nasledujúcich rokov. A zločiny Tretej ríše zostávajú historickým faktom, ktorý ľudia nedokážu pochopiť ani dnes.

Tak prečo tak zabúdame na Čínu? Utrpenie okupovaného Tibetu po tvrdom potlačení tamojšieho povstania z roku 1959 pripomína sovietske zločiny vo východnej Európe. Popri masovom šialenstve kultúrnej revolúcie bledne ešte aj neuveriteľná paranoja Stalinových čistiek. Počas Maovho Veľkého skoku vpred spred šesťdesiatich rokov zomrelo hladom 45 miliónov ľudí a dva a pol milióna ich bolo popravených. To je číslo, ktoré mimoriadne presahuje počet obetí nacistami zorganizovaného holokaustu. Keď budú najbližšie obdivovatelia pánd nadšene tlieskať pekinskému režimu za to, že vytiahol z chudoby stovky miliónov obyvateľov, pripomeňte im, kto najprv Číňanov do tohto biedneho stavu dostal.

Tvrdšie ako u Orwella

Žiadny systém vlády, ktorý má takéto jedovaté korene, si nemôže robiť nároky na legitimitu. To je dôvod, prečo ich moderný pekinský režim

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Teraz najčítanejšie