Trumpova filozofia „Amerika na prvom mieste“ vytvorila nestabilnejší svet
Čína, Irán či Maďarsko nakoniec robia, čo im odporúča americký prezident. Výsledná situácia však Spojené štáty oslabuje. To však nekorešponduje s tým, čo Trump chcel.
Autor je americký novinár a politológ
Článok uverejňujeme so súhlasom The Washington Post
Donald Trump pôsobí dojmom, že ho zahraničná politika veľmi nezaujíma. Na chvíľku ho povzbudilo, keď si myslel, že by mohol dostať Nobelovu cenu za mier, a aktívny bol aj vtedy, keď hovoril o bezprostrednom nebezpečenstve severokórejského útoku a keď samého seba videl ako mierotvorcu. Keď začalo byť jasné, že dohoda s Kim Čong-unom tak ľahko nebude, prezident stratil záujem a k tejto téme sa vyjadruje už len zriedkavo.
Odhliadnuc od Severnej Kórey, jeho zahraničná politika do veľkej miery spočívala v jej delegovaní na iných, čo je štýl, ktorý je developerom blízky. Blízkovýchodnú politiku Spojených štátov tak robia najmä Izrael a Saudská Arábia. Trumpova administratíva jednoducho podporí všetko, čo chcú lídri týchto krajín. Politiku voči ľavicovým režimom v Latinskej Amerike, teda voči Kube, Venezuela a Nikaragui prezident delegoval na drsniakov, akými sú poradca pre národnú bezpečnosť John Bolton či republikánsky senátor za Floridu Marco Rubio. Čo sa týka zvyšku Latinskej Ameriky, na tú sa prezident pozerá len optikou imigrácie. Inými slovami, aj v nej prezident všetko delegoval na iných, konkrétne na svojho poradcu Stephena Millera.
Nacionalistická reakcia
Jedným spoločným aspektom Trumpovej zahraničnej politiky je však to, že vyprovokovala vášnivú nacionalistickú odpoveď v zahraničí. Zoberte si napríklad Čínu, kde vláda prešla do ofenzívy a odsudzuje to, čo považuje za agresívne americké obchodné požiadavky. Čínska štátom kontrolovaná televízna sieť nedávno vysielala komentár, ktorý spojil americkú taktiku s predchádzajúcimi zahraničnými snahami podriadiť si Čínu. „Existuje po piatich tisíckach rokov vetra a dažďa nejaké počasie, ktoré by čínsky národ nevydržal?“ spýtal sa autor. „Ak chcete obchodnú vojnu,“ vyhlásil, „budeme s vami bojovať až do konca.“ Okrem toho, že tento klip vysielali na hlavnom čínskom televíznom kanále, milióny ľudí si ho pozreli už aj online. Aj Iránska islamská republika bola schopná prečkať ekonomickú búrku spôsobenú americkými sankciami, a to aj preto, že bola schopná pripísať vinu Trumpovi a jeho protiiránskej stratégii a odvrátila tak pozornosť od neschopnosti vlastného režimu manažovať ekonomiku.
Washington nacionalizmus vždy podceňoval, a zvlášť to bolo vidieť v iránskom prípade. Mnohé zahraničnopolitické kroky Teheránu vyplývajú z jeho geopolitickej pozície a nie z nejakej fundamentalistickej šiitskej ideológie. Minulý rok publikoval bývalý iránsky minister zahraničia z čias šáha Rézu Páhlavího Ardešir Zahedi otvorený list americkému ministrovi zahraničia Mikeovi Pompeovi, kde v zásade obhajoval zahraničnú politiku svojej krajiny. Je dobre pripomenúť si, že iránsky jadrový program začal už za šáha.
