MediaBrífing: Vlády a internetové firmy sa spájajú v boji proti extrémizmu
Vitajte v najnovšom MediaBrífingu, ktorý sumarizuje a analyzuje dianie v žurnalistike a médiách. Tento týždeň sa pozrieme na tieto témy:
- Štáty a IT firmy chcú spoločne bojovať proti nenávisti na webe.
- Podcasty Denníka N dosiahli 3 milióny stiahnutí.
- O televíziu Nova sa zaujíma nový kupec.
- Čínske úrady zablokovali Wikipédiu.
Prihláste sa na odber newslettra a dostanete ho každý piatok mailom.
Nový Zéland pripomína celému svetu, že aj politici a úrady dokážu konať rýchlo a efektívne. V marci tam došlo k streľbe v mešitách v meste Christchurch, útočník zabil 51 ľudí. Vláda na čin okamžite reagovala – do mesiaca schválili zákaz útočných zbraní. A ďalší mesiac nato sa novozélandskej premiérke podarilo presadiť medzinárodnú Christchurchskú výzvu (Christchurch Call) proti násiliu a extrémizmu na internete.
Výzva bola prijatá v stredu v Paríži a nepodpísali sa pod ňu len politici, ale aj najväčšie technologické firmy. Facebook už reagoval sprísnením pravidiel.
„Podarilo sa nám prijať konkrétne kroky k tomu, aby sa tragédia z Christchurchu už nikdy nezopakovala,“ povedala novozélandská premiérka Jacinda Ardernová.
Prečo sa to deje? Útok na Novom Zélande nebol len brutálnym činom, ale aj vážnym prípadom pre internetové spoločnosti. Útočník mal totiž všetko dobre pripravené a svoj čin vysielal naživo na Facebooku. Sociálna sieť síce video rýchlo zmazala, no ľudia si ho už stihli skopírovať a začalo sa masívne šíriť. Za 24 hodín po útoku Facebook zablokoval 1,5 milióna videí útoku, z toho 1,2 milióna bolo zrušených už počas nahrávania. Obdobné problémy riešil aj YouTube. Podrobnejšie sme to popísali v marcovom MediaBrífingu.
Aký cieľ má Christchurchská výzva? Je to symbolická dohoda, v ktorej sa internetové firmy zaviazali urobiť 9 krokov, aby zabránili zverejňovaniu teroristického a násilného obsahu. Spoločnosti sprísnia pravidlá a upravia nahlasovanie príspevkov tak, aby sa teroristický a násilný obsah riešil prioritne. Zvýšia dohľad nad živými prenosmi a zlepšia informovanie o odstraňovaní teroristického obsahu. IT firmy sa takisto zaviazali spolupracovať na zlepšovaní technológií a vývoji open-source nástrojov na odhaľovanie násilného obsahu. Firmy majú tiež zlepšiť spoluprácu s úradmi či mimovládnymi organizáciami, aby v prípade krízy bola komunikácia rýchla, aby prispeli k vzdelávaniu verejnosti a aby sa posilnil celospoločenský boj proti extrémizmu a hejtu.
Kto iniciatívu podporil a kto nie? Záväzok podporila Európska komisia a ďalších 17 krajín, medzi nimi napríklad aj Francúzsko, Nemecko, Kanada, Austrália či Japonsko. Na poslednú chvíľu od podpisu odskočili Spojené štáty s odvolaním sa na slobodu prejavu. Nezáväzná dohoda však žiadne slobody v USA neohrozovala a denník Washington Post pripomína, že sám prezident Donald Trump pred časom hrozil sociálnym sieťam reguláciami, lebo sú podľa neho zaujaté voči konzervatívcom. (Tie tvrdenia boli opakovane vyvrátené, no republikáni ich stále opakujú a tento týždeň dokonca Biely dom vytvoril formulár pre občanov, prostredníctvom ktorého majú nahlasovať prípady cenzúry na sociálnych sieťach.) Novinár Casey Newton dodáva, že americký podpis pod iniciatívou by od Trumpovej administratívy požadoval, aby sa aspoň neformálne postavila za znižovanie radikalizácie spoločnosti a za podporu výskumu extrémizmu – a tak dohodu radšej odmietli.
K iniciatíve sa už pripojili aj najväčšie internetové firmy, napríklad Google, Facebook, Amazon, Microsoft či Twitter.
Pripojí sa aj Slovensko? Zatiaľ
