Denník N

Hyperaktivita u detí? Je to diagnóza aj nás dospelých

Psychológ Matej Štepita. Foto N - Tomáš Benedikovič.
Psychológ Matej Štepita. Foto N – Tomáš Benedikovič.

Pustite deti von, radí rodičom psychológ Matej Štepita. Aj keby ich vonku rovesníci zbili alebo okradli, riziká vysedávania doma pri elektronike sú podľa neho väčšie.

Som mama jedenásťročného chlapca. Keby som sa k vám objednala ako k psychológovi, čo by sme teraz preberali?

Najčastejšie ma oslovujú rodičia detí s hyperaktivitou, čiže s tým súvisiacimi problémami v škole, so zaradením do kolektívu, s disciplínou. Také dieťa je zvyčajne tvrdý oriešok, nie je ľahko usmerniteľné, veľa vzdoruje, ťažšie sa prispôsobuje požiadavkám systému.

Nie vždy je za tým diagnóza hyperaktivita. Môže to byť jednoducho huncút, ktorý dáva dospelým zabrať, a nie to dobre vychované dieťa, s ktorým ide všetko ako po masle.

Pozitívom však je, že pre mnoho rodičov je dnes dôležité, aby deťom neškodili, snažia sa pri výchove zohľadniť ich vývoj. Chcú vedieť, ako docieliť, aby dieťa poslúchalo, bez toho, aby sa k nemu správali ako despoti.

A druhý dôvod, prečo ma rodičia zvyčajne oslovujú, sú konflikty v rodine alebo rozvod. Vtedy dospelí hľadajú spôsob, ako to dieťaťu uľahčiť. Stáva sa tiež, že najprv začneme hovoriť o problémoch s výchovou, až potom sa dostaneme k tomu, že aj v rodine sa niečo deje.

Stáva sa aj to, že k vám rodičia prídu v presvedčení, že majú hyperaktívne dieťa, ale v skutočnosti je to len ten „obyčajný“ huncút?

Nerobím diagnostiku, skôr poradenstvo rodinám, kde už má dieťa hyperaktivitu diagnostikovanú alebo diagnostika práve prebieha. Moja práca však nie je vyslovene viazaná na diagnózu – pre mňa je dôležité, ako sa to dieťa prejavuje, čo rodičia vnímajú ako problém a kam sa chcú dostať. Hľadáme, čo konkrétne môžu rodičia zmeniť na svojom prístupe a celkovo na fungovaní rodiny, aby to mohlo byť pre dieťa terapeutické. Staviam to vždy tak, že rodičia sú moji spolupracovníci, oni sa môžu stať terapeutmi pre svoje dieťa alebo aj pre celú rodinu.

A čo deti? S nimi nespolupracujete?

Pre mňa dieťa nie je partner v tom zmysle, že by som od neho mohol mať príliš veľké očakávania. Malé deti majú nízku schopnosť sebaregulácie a o hyperaktívnych deťoch to platí zvlášť.

Ja sa skôr snažím zobrať z nich ten tlak, lebo veľakrát sú už pod veľkým tlakom zo strany rodičov alebo učiteľov. Aj preto pri terapii viac staviam na dospelých. Lebo keď sa dospelý začne správať inak, dieťa na to zareaguje a tiež sa začne správať inak.

Je dnes naozaj tak veľa hyperaktivity, alebo sa o nej len veľa hovorí?

Je jej naozaj veľa. Lenže podľa mňa je to v prvom rade diagnóza

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Rodičovstvo

Rozhovory

Teraz najčítanejšie