Denník N

Dánska aktivistka radí, ako zastaviť plytvanie potravinami. Ročne sa dajú ušetriť stovky eur

Selina Juul vystúpi 30. mája na festivale Ekotopfilm - Envirofilm s prednáškou. Foto – Josephine Amalie Moldow
Selina Juul vystúpi 30. mája na festivale Ekotopfilm – Envirofilm s prednáškou. Foto – Josephine Amalie Moldow

Vďaka práci Seliny Juul znížili dánske domácnosti plytvanie jedlom medzi rokmi 2011 až 2017 o 14-tisíc ton. Pre jednu domácnosť ide o 24-percentný pokles. „Dúfam, že moja práca inšpiruje Slovákov, aby prestali mrhať jedlom. Svet bude o niečo lepším miestom pre život,“ hovorí Juul.

SELINA JUUL (39) je dánska aktivistka a bývalá grafická dizajnérka. V roku 2008 založila neziskovú organizáciu Stop plytvaniu jedlom (Stop Spild Af Mad), ktorá je súčasťou národnej a medzinárodnej siete aktivistov a aktívne spolupracuje s dánskou vládou, EÚ a OSN. Od roku 2010 publikovala viac ako 200 článkov na tému plytvania jedlom a potravinami v dánskych a zahraničných médiách. V roku 2014 ju vyhlásili za Dánku roka. Je autorkou oceňovanej kuchárskej knihy Stop plytvaniu jedlom – Nielen kuchárska kniha. Juul vystúpi na festivale filmov o trvalo udržateľnom rozvoji Ekotopfilm – Envirofilm. Prednášku s názvom „Ako sa vyhnúť nástrahám a netvoriť odpad v kuchyni“ bude mať vo štvrtok 30. mája od 20h v Pistoriho paláci v Bratislave (rezervácia, vstup je zadarmo).

V TEDx prednáške z roku 2012 vravíte, že „odpad je kľúčom k prežitiu ľudskej civilizácie v budúcnosti“. Prečo si to myslíte?

V budúcnosti bude čoraz ťažšie vyrábať jedlo. Neviem, aké sú klimatické podmienky na Slovensku, ale v Dánsku farmári trpia, aj kvôli klimatickej zmene – minulé leto bolo veľké teplo, takže mali nižšiu úrodu. Ak budeme vyrábať jedlo, ktoré skončí ako odpad, budúce generácie nebudú mať dostatok potravín. Tretinou jedla, ktoré sa vo svete vyrobí, v súčasnosti plytváme, takže skončí v koši, alebo sa stratí (napríklad pri nevhodnom skladovaní, balení či doprave – pozn. red). Jedlo, ktorým takto mrháme, však musíme využiť. Súčasný stav je, že vyrábame veľa jedla, ktoré skončí ako odpad. OSN hovorí, že do roku 2050 – čo je naozaj onedlho –, bude na Zemi 9 miliárd ľudí. Za týchto okolností budeme musieť vyrobiť oveľa viac jedla. Ale ako, ak tu máme klimatickú zmenu a podobné nepriaznivé javy? V budúcnosti bude čoraz ťažšie vypestovať potraviny, čiže to, čo potrebujeme, je inteligentná produkcia potravín a spotreba. Nemôžeme žiť vo svete, v ktorom kŕmime koše, ak vonku hladujú ľudia!

Podľa dostupných údajov sa ročne plytvá 1,3 miliardy ton jedla. Koľko ľudí by to nakŕmilo?

Na svete hladuje asi miliarda ľudí. Jedla, ktoré sa stratí (z angl. food loss) alebo ním plytváme (z angl. food waste), je dosť na to, aby nakŕmilo tri miliardy ľudí. Je to šialené – produkujeme dostatok jedla na to, aby nikto nehladoval, no my ním mrháme.

Aký je rozdiel medzi stratou a plytvaním jedla?

O strate jedla hovoríme v prípade, že oň prídeme predtým, než sa dostane na trh. Príkladom sú roztlčené paradajky pri preprave. K strate jedla dochádza najmä Indii alebo Afrike na miestach, kde nie je vyvinutá infraštruktúra. Za plytvanie jedla sú zodpovední najmä spotrebitelia a úplne najviac plytvajú jedlom obyvatelia USA a Európy.

Hovoríte, že najviac plytvajú jedlom spotrebitelia. A čo také supermarkety alebo reštaurácie?

Na správaní všetkých zainteresovaných záleží. Najväčší problém však predstavujú spotrebitelia, a preto si myslím, že nesú najväčšiu mieru zodpovednosti. V roku 2008 som

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Rozhovory

Teraz najčítanejšie