Denník N

Po nehode bol v kóme, 42 dní po nej na štarte. Lauda nebol taký striktný ako vo filme

Niki Lauda počas Grand Prix v Argentíne v roku 1975. Foto - AP
Niki Lauda počas Grand Prix v Argentíne v roku 1975. Foto – AP

Pretekári formuly 1 vždy musia akceptovať riziko. Niki Lauda ho prijal ešte predtým, než do športu vôbec vstúpil. Narodil sa do bohatej viedenskej rodiny, ktorej sa vôbec nepozdávalo, že Nikiho priťahujú rýchle autá.

Bol talentovaným automobilovým pretekárom, ale rodina ho odmietala finančne podporovať. Vzal si preto úver v banke a kúpil si miesto v stajni March. Jedinou chybou bolo, že monoposty March sa nemohli porovnávať s bohatšími stajňami F1.

Sezóna 1972 bola pre Laudu aj March katastrofou. Napriek talentu sa mu nepodarilo získať ani jeden bod, navyše mal čoraz vyššie dlhy.

„Našťastie, pre moje športové výkony ma o dva roky neskôr najalo Ferrari. Až potom som mohol splatiť pôžičku. Veľmi skoro som sa naučil, ako sa vyrovnať s extrémnymi situáciami, v športe aj v biznise,“ opisoval v rozhovore pre Handesblatt.

Niekedy v tom čase sa začal jeden z najväčších príbehov histórie formuly 1.

Posledné pomazanie

Ferrari v čase Laudovho príchodu nezažívalo úspešné obdobie, ale mladý Rakúšan mu veľmi rýchlo prinavrátil miesta na najvyšších priečkach. V roku 1974 vyhral v Španielsku svoju prvú veľkú cenu, o rok neskôr sa stal majstrom sveta F1.

V sezóne 1976 bol na najlepšej ceste za obhajobou titulu, keď vyhral štyri z prvých šiestich pretekov. Jeho život však zmenila nehoda na nemeckom okruhu Nürburgring.

Lauda v druhom kole pretekov stratil kontrolu nad monopostom, vrazil do zábran a jeho monopost vzbĺkol.

Kým sa ho jeho súperom podarilo vytiahnuť von,

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Šport a pohyb

Teraz najčítanejšie