Rumunské prízraky minulosti sa vracajú v podobe populizmu a nacionalizmu
Seriál esejí rumunských spisovateľov, ktorý vyvrcholí letným autorským čítaním v Košiciach, začíname textom Dana Lungua: Európa môjho života.
Keď v roku 1989 padol komunizmus, mal som dvadsať rokov a Európa pre mňa takmer neexistovala. V zahraničí som nikdy nebol a ani som sa neodvážil na niečo také pomyslieť. Žil som v Rumunsku obklopenom socialistickými krajinami a za nimi sa rozkladal celý šíry svet s exotickými metropolami, ktoré navštevoval Ceauşescu.
Európa znamenala niekoľko nudných lekcií zemepisu a dejepisu, ale hlavne rádio, ktoré sme počúvali s otcom a naťahovali sme uši za chrapľavým hlasom v prijímači (zase to tie svine rušia, hovoril vždy otec), z ktorého zaznievali o Rumunsku hrozné veci, ale aj literárne recenzie a veľa dobrej hudby.
Samozrejme, páčilo by sa mi, keby Slobodná Európa dávala tiež animované rozprávky alebo nové filmy, ale bola to len rozhlasová stanica.
Imaginárna krajina Cudzina
Oveľa viac bol Západ v mojej mysli spojený s blahobytom, pretože odtiaľ v nárazových vlnách prichádzali džínsy, fľaše s Coca-Colou, gramoplatne, kazety, mydlá Fa a Rexona, jemné cigarety, tenisky, banány a dokonca aj chlpaté jedlé zemiaky so zvláštnym názvom – kiwi.
Mohli sa tam nosiť dlhé vlasy, dokonca aj do školy, vznikala tam zaujímavá hudba a super filmy. Vedelo sa, že žuvačky zo Západu krásne voňajú a dajú sa z nich robiť bubliny, zatiaľ čo tie rumunské mali gumovú pachuť a v ústach sa rozpadali na
