Denník N

Najslávnejší prokrastinátor histórie. Leonardo da Vinci takmer všetko urobil správne

Leonardo da Vinci. Autoportrét, pravdepodobne z roku 1512. Zdroj – Wikimedia
Leonardo da Vinci. Autoportrét, pravdepodobne z roku 1512. Zdroj – Wikimedia

Leonardo da Vinci nedokázal svoju genialitu úplne využiť. V tom nebol prvý ani posledný. Po tých ostatných však nezostala Posledná večera a Mona Lisa.

Aj päťsto rokov po svojej smrti zostáva Leonardo da Vinci záhadnou postavou. Nie, nehovoríme pritom o výmysloch z trilerov Dana Browna. Leonardo je nepochopiteľný predovšetkým ako tvorca – taký plný rozporov, že si ho len sťažka vieme vierohodne predstaviť.

Leonardo, narodený v roku 1452, prežil svoj život počas vrcholnej renesancie, a to navyše v jej centre, v severotalianskych mestských štátoch. A vskutku bol v najvyššej miere tým, čo dnes označujeme pojmom renesančný človek: muž s obrovskou šírkou záujmov a vedomostí.

Rozsah jeho zručností je bezpochyby to, čo nás na ňom zaujme najskôr. Bol maliar a vynálezca, zaiste, ale to nie je dostatočný opis. Zaoberal sa, často celkom do hĺbky, väčšinou z vtedy existujúcich prírodných vied. Niektoré viac-menej sám založil.

Vo svojej dobe bol asi najväčším znalcom ľudskej anatómie i fyziológie; tieto vedomosti získal počas pitiev, ktoré v jednom období svojho života vykonával. Vynachádzal podivuhodné stroje – vizionárske aj nezmyselné. Niektoré akoby vypadli zo strašidelného triptychu Záhrada pozemských rozkoší od Leonardovho súčasníka Hieronyma Boscha (ten triptych však Leonardo takmer určite nikdy nevidel).

Skladal hudbu. A, samozrejme, maľoval.

Objem jeho produkcie je v príkrom kontraste k sláve autora. Leonardo da Vinci je dodnes považovaný za jedného z najväčších maliarov všetkých čias, existuje však len pätnásť výtvarných diel, pri ktorých sa jeho autorstvo pokladá za nesporné (keď nepočítame veľké množstvo kresieb a náčrtov v jeho dochovaných zápisníkoch).

Chorobne zvedavý človek

Leonardo da Vinci nebol ani vedec, ani technik. Keď sa týmito odbormi zaoberal, robil tak ako umelec. Jeho cieľom bolo zobraziť čo najpresnejšie, najvernejšie možné aj nemožné, existujúce aj neexistujúce.

Žiadnemu maliarovi pred ním nenapadlo pitvať

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Teraz najčítanejšie