Ako je to s údajnou cenzúrou internetu, z ktorej vinia Brusel

V posledných mesiacoch ste mohli zachytiť obavy, že Európska únia údajne prichystala cenzúru internetu. Môže vraj za ňu nová smernica „o autorských právach na jednotnom digitálnom trhu“, na ktorej sa dohodli členské štáty i Európska komisia a ktorú v prvej polovici tohto roka schválil Európsky parlament.

Aj seriózni novinári túto smernicu označujú za kontroverznú. Proti jej prijatiu protestovalo v uliciach miest dvestotisíc najmä mladých ľudí. Päť miliónov Európanov zároveň podpísalo internetovú petíciu proti jej prijatiu. V Európskom parlamente prešla smernica len vďaka pár hlasom.

Ani cieľom tohto textu nie je určiť, či nová smernica je dobrá alebo zlá; jej dosahy sa aj tak budú dať zhodnotiť až po čase. Povieme si len, prečo prirovnávanie k „novodobej cenzúre“ neobstojí.

Prečítajte si

Denník N vydal magazín o EÚ. Zadarmo ho dostane 20-tisíc študentov

Čo je vlastne cenzúra

Cenzúra v minulosti fungovala tak, že štátny úrad rozhodoval, čo sa smie a čo sa nesmie dostať do médií. Pokiaľ sa mal objaviť napríklad náznak kritiky vtedajšej vlády alebo pravdivý opis zaostalosti krajiny, cenzúra to okamžite vyškrtla.

S takouto praxou nemá európska smernica nič spoločné.

Nikomu neprikazuje, čo smie písať alebo šíriť na internete. Nevznikne teda žiadny „cenzor“, ktorý by ľuďom hovoril, ktorý názor alebo informáciu majú dovolené šíriť.

Ako aj jej názov hovorí, smernica sa týka hlavne ochrany autorských práv na internete. Má dosiahnuť, aby sa internetom nešírili fotky, články, hudba či videá, ktoré vytvoril niekto iný a na ktorých šírenie nedali ich autori súhlas. Smernica teda nerieši, či niekto chce napríklad kritizovať vládu alebo Európsku úniu – venuje sa výlučne autorskému právu.

Kontroverzný článok 13