Šperky Madony: vzácna rarita, veľký potenciál

Prečítajte si recenziu víkendovej premiéry opery Šperky Madony v SND.

V čase, keď sa väčšina divadiel pripravuje na dvojmesačnú programovú pauzu, Opera SND zvolila netradičný ťah – v mesiaci máj a jún odprezentuje dve nové premiéry: Šperky MadonyKráľa Teodora v Benátkach. Cez víkend mali bratislavskí diváci možnosť vidieť prvú z nich, slovenskú premiéru diela Ermanna Wolfa-Ferrariho.

V netradičnosti pokračujeme: Opera SND okrem narušenia programového stereotypu naštudovala dielo, ktoré za posledných šesť rokov zaznelo v celosvetovom repertoári iba šesťkrát. Repertoár Ermanna Wolfa-Ferrariho je dnes zabudnutý a takým by aj ostal, keby ho neobjavil jeho vplyvný propagátor, hudobný riaditeľ Opery SND Friedrich Haider.

Ermanno Wolf-Ferrari bol nemecko-taliansky skladateľ, ktorý dokázal zlúčiť prvky týchto dvoch hudobných národností. Z nemeckého štýlu prevzal reminiscencie na mozartovské zložky a z talianskeho sklon k verizmu, ľahké melódie a efektnosť. V prvom rade sa dokázal vymaniť z tieňa Richarda Wagnera a nepísal opery plné dramatickosti s predstavou úplného dramatického diela. V jeho operách sa vždy objavuje skladateľská suverenita, ktorá nepohrdne ani lacnými výrazovými prostriedkami.

 Jana Bernáthová (Stella), Daniel Čapkovič (Rafaele), Mária Rychlová (Concetta), Michaela Šebestová (Serena)
Jana Bernáthová (Stella), Daniel Čapkovič (Rafaele), Mária Rychlová (Concetta), Michaela Šebestová (Serena)

Opera I gioielli della Madonna alebo Šperky Madony bola prvýkrát predstavená 23. decembra 1911 v Berlíne. Má tri dejstvá a odohráva sa v Neapole pred prvou svetovou vojnou. Prostredie anarchistického centra Neapolu je voľne založené na skutočných udalostiach. Kováč Gennaro túži po svojej adoptovanej sestre Malielle, ona však uprednostňuje vodcu camorry Rafaela. Keď sa Maliella vysmieva Gennarovi, že Rafael sa na dôkaz lásky podujal ukradnúť šperky z uctievanej sochy Madony, ktorej sviatok v čase deja opery mesto slávi, Gennaro sa rozhodne získať šperky ako prvý. Po odovzdaní šperkov Maliellu znásilní a opera sa končí nešťastne pre všetky tri hlavné postavy. Maliella skočí do mora po tom, ako ju Rafaelo zneuctenú odvrhne. Gennaro sa po znamení odpustenia, ktoré mu dala Madona, zabije.

Znalci zaraďujú dielo medzi veristické opery. Definícia tohto pojmu dodnes nie je úplne zrejmá, osobne sa mi páčia slová Friedricha Haidera: „Verizmus prirovnávam k spôsobu, akým bulvárny časopis sprostredkúva informácie.“ Sporné je aj zaradenie Šperkov Madony do tohto žánru. Hudba je už v úvodnej scéne mohutná, zbor zhromaždených kňazov, roľníkov a talianskych mešťanov vytvára na javisku poriadny chaos; prirovnal by som to k situácii, ako keď do vriaceho oleja hodíme kus mäsa. V ďalších, napätejších častiach opery očakávame veľké orchestrálne vyvrcholenie. No práve vtedy, keď hudba už-už má vygradovať do maxima, autor hudobnú frázu zruší a orchester hrá jemné piano. V praxi to znamená, že zatiaľ čo na pódiu Gennaro znásilňuje Maliellu, z orchestra sa ozývajú jemné tóny klarinetu. Akoby to, čo sa deje na pódiu, bolo dobré a prirodzené.

Koniec druhého dejstva.
Koniec druhého dejstva.

Veľkým pozitívom predvedenia opery v SND bolo naštudovanie Friedrichom Haiderom, ktorý je odborníkom na Wolfa-Ferrariho. Vďaka jeho interpretačným a dirigentským schopnostiam predviedol orchester hudobný kumšt. Kostyméri zrejme museli veľmi nadávať, výsledný efekt je však príťažlivý, scéna sa hmýri farbami a v masových scénach pripomína rušné ulice talianskeho mestečka. Modernejší prístup k dielu spôsobil občasnú muzikálovejšiu podobu a vniesol do druhej časti ľahkú erotiku. Réžie sa ujal Manfred Schweigkofler, z jeho dielne je známe Rockquiem (tanečná verzia Mozartovho Rekviem) či jeho vlastná scénická podoba Matúšových pašií od Johanna Sebastiana Bacha.

Postavu kováča Gennara naštudovali juhokórejský hosťujúci tenorista Kyungho KimMichal Lehotský. Z iných opier už vieme, že Kim má slabšie herecké vlohy, ktoré si kompenzuje veľmi dobrou technikou; v podstate rovnako sa prejavil aj v premiére. Postava mu vekovo sedela, asi ťažko by sa však dokázal stotožniť s povahou Gennara, čo mu nemôžeme zazlievať. S jednoduchým herectvom, ktoré na ilustráciu stačí, je toto ten ideálny mladík Gennaro. Michal Lehotský bol naopak Gennarom vášnivým a dokonca aj jeho typ hlasu ho viac predurčuje na tento druh opery. Otázkou zostáva, či publikum zhltne osobu stredného veku, ktorá hrá mladého milovníka.

Kyungho Kim (Gennaro)
Kyungho Kim (Gennaro)

Maliellu hrajú rusko-rakúska sopranistka Natalia Ušakovová a Adriana Kohútková. Obe predviedli slušný výkon, dojem ostáva rovnaký ako v prípade postavy Gennara: zatiaľ čo Natalia Ušakovová má techniku, čo sa v spojení s hlasom Kyungha Kima dobre počúva, Adriana Kohútková predviedla herecky Maliellu presne takú, akú si ju predstavujeme: živelnú, prchkú a energickú. Postava Malielly je z celej opery najnáročnejšia a ideálny výber by asi v bratislavských podmienkach nebol možný.

Postava Rafaela je obsadením najzaujímavejšia: v prvej premiére sa predstavil Daniel Čapkovič, ktorý sa postavy (z)vodcu zhostil veľmi presvedčivo; postave dodáva romantickosť a prezentuje Rafaela ako nápadníka. Sergej Tolstov s dramatickejším hlasom a vyšším vekom svoju postavu reflektuje skôr ako vodcu mafiánov.

Adriana Kohútková (Maliella), Sergej Tolstov (Rafaele), Ján Ďurčo (Rocco)
Adriana Kohútková (Maliella), Sergej Tolstov (Rafaele), Ján Ďurčo (Rocco)

Jitka Sapara FischerováDenisa Šlepkovská mali v tejto opere dramaticky najťažšiu úlohu. Hrali Gennarovu a Maliellinu matku, ktorá počas dvoch hodín na scéne pozoruje rútenie sa oboch detí do záhuby. Z ostatných postáv menujme ešte skvelého Igora Paseka v malej role pisára Biasa a tri dievčatá – Stellu, Concettu a Serenu – v podaní šiestich krásnych sopranistiek.

Nevýhodou celej opery je práve jej náklonnosť k verizmu. Veristický hlas si totiž vyžaduje farebnosť, rozsah, veľkú silu a v neposlednom rade expresivitu, a takýchto spevákov u nás nie je veľa. Aj preto je lepšie, ak sa prikloníme k názoru, že opera nie je úplne veristická – potom nám vyskladaná divadelná mozaika viac sedí. Friedrich Haider v rozhovore v bulletine k opere uviedol, že „(Šperky Madony) je veľká opera, ktorú dnes opäť možno zaradiť medzi najdôležitejšie diela hudobného divadla“. Verme, že opera vytiahnutá zo zabudnutia dokáže osloviť aj nové publikum. Potenciál na to má.

Hodnotenie recenzenta: 80%

Ermanno Wolf-Ferrari: Šperky Madony

Premiéry 29. a 30. mája 2015, Sála opery a baletu – nová budova SND Bratislava

  • Hudobné naštudovanie: Friedrich Haider
  • Dirigent: Friedrich Haider, Pavol Tužinský
  • Réžia: Manfred Schweigkofler
  • Scéna: Michele Olcese
  • Kostýmy: Concetta Nappi
  • Zbormajster: Pavol Procházka, Gabriel Rovňák
  • Choreografia: Jaroslav Moravčík
  • Orchester a zbor Slovenského národného divadla
  • Bratislavský chlapčenský zbor
  • Zbormajster: Janka Rychlá
  • Pressburg Singers
  • LUK.dance

Gennaro – Kyungho Kim / Michal Lehotský
Carmela – Denisa Šlepkovská / Jitka Sapara-Fischerová
Maliella – Natália Ušakovová / Adriana Kohútková
Rafaele – Daniel Čapkovič / Sergej Tolstov
Biaso – Igor Pasek / Ivan Ožvát
Totonno – Maxim Kucenko / Ján Babjak
Ciccillo – Peter Malý / Jiří Zouhar
Rocco – František Ďuriač / Ján Ďurčo
Stella – Jana Bernáthová / Andrea Vizvári
Concetta – Mária Rychlová / Miriam Garajová
Serena – Katarína Flórová / Michaela Šebestová
Hlas – Jiří Zouhar / Maxim Kucenko
Predavačka kvetov – Katarína Polakovičová
Predavačka vody – Miriam Maťašová
Predavač obrázkov Madony – Michal Želonka
Predavač balónov – Ivan Rychlo
Zmrzlinár / Predavač ovocia – Martin Klempár / Jozef Kundlák
Predavač makarónov – Daniel Hlásny
Slepý – Martin Smolnický
1. hráč – Patrik Palík / Ján Keder
2. hráč – Martin Mikuš / Michal Radošinský
1. mních – Vladimír Horváth
2. mních – Milan Kľučár
Mladá vidiečanka – Eva Rampáčková
Predavač ovocia – Martin Klempár
Mladý muž – Mário Tóth
Iný mladý muž – Peter Hricák
Otec – Daniel Hlásny
Vychovávateľka – dojka – Katarína Ofúkaná
Zabávač – Miloslav Krajčík

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |