Denník N

Pán spisovateľ, slobodný duch, starší brat… Priatelia a kolegovia spomínajú na Dušana Mitanu (anketa)

Na dvore časopisu Mladá tvorba s Ivanom Štrpkom, Dušanom Dušekom, Jánom Štrasserom a Petrom Repkom v 60. rokoch, spoločné portréty s Mariánom Vargom a s vydavateľom Kolomanom Kertészom Bagalom. Foto - Juraj Bartoš, Tasr
Na dvore časopisu Mladá tvorba s Ivanom Štrpkom, Dušanom Dušekom, Jánom Štrasserom a Petrom Repkom v 60. rokoch, spoločné portréty s Mariánom Vargom a s vydavateľom Kolomanom Kertészom Bagalom. Foto – Juraj Bartoš, Tasr

Peter Zajac
literárny vedec

V roku 1970 som bol vo vydavateľstve Smena redaktorom prvej knihy poviedok Dušana Mitanu Psie dni. Bral som to ako začiatok prozaického generačného  nástupu, ale vyšli už len prvé knihy Alty Vášovej, Ivana Popoviča, Dušana Dušeka, Milana Zelinku, Ivana Habaja, Petra Repku a Antona Baláža. No začiatok nástupu bol zároveň aj jeho koncom. Ešte sme sa spolu s redaktormi Mladej tvorby Ivanom Štrpkom, Janom Štrasserom, Janom Buzássym a duchaprítomným Petrom Repkom pobili po príchode okupačných vojsk v bistre Krym s normalizujúcimi sa kultúrnikmi, ale vzápätí spadla normalizačná klietka. Naše cesty sa odvíjali rôzne, ale to, čo vytvorilo toto výberové príbuzenstvo, sa zrodilo tu, na konci šesťdesiatych a na začiatku sedemdesiatych rokov. Bolo to ťažké, ostali sme doráňaní a zopárkrát aj poznačení, ale pôvodné spoločenstvo družnosti, ktoré v každých časoch vytvára to najlepšie v slovenskej kultúre, pretrvalo. Generačne k nemu potom ešte pribudli filmári, hudobníci, výtvarníci, divadelníci, kabaretiéri, pesničkári.

Dnes sa v tomto spoločenstve uprázdnilo miesto po Dušanovi Mitanovi. Žil určite kratšie, ako mal, ale vďaka žene Eve dlhšie, ako by žil bez nej. Dušana mali radi generácie čitateľov a filmových divákov, on to vedel a bol dobrý performer. Ručil vlastným písaním a vlastným telom. Mal svojho Kaliho Bagalu a šťastie na dobrých interpretov od Tomáša Horvátha po Lenku Ďurianovú. Práve ona si všimla kľúčovú vetu, ktorú použil v poviedke Bomba 73 a v románe Zjavenie: „S hroznou úzkosťou hľadel na mesto pod nohami.“

Dušanova oblúková lampa pre mňa naposledy zasvietila pri výbere Prózy, zostavenom z jeho próz, esejí, rozhovorov, osobných svedectiev, ale aj textov a svedectiev o ňom, ktorý vyšiel v roku 2014 ako posledný titul Knižnice slovenskej literatúry. Do textu románu Zjavenie sa nám nevedno ako vlúdil dovtedy nepublikovaný variant, odlišný od pôvodného textu. Kde a ako vznikol, ostalo nejasné. Ale Dušanovi sa to zapáčilo, mal zmysel pre náhodu a pre svet konkrétnej iracionality. Rovnako nevedno, ako sa dostala do jeho Privátnych poznámok z roku 1970 veta Rolanda Barthesa: „Zmysel umeleckého diela nie je zatvorený, ale chvejúci sa,“ ale bolo to chvenie, ktoré je podľa Goetheho tým najlepším z človeka a celkom iste je aj tým najlepším z Dušana Mitanu.

Gabriela Rakúsová
literárna kritička

V stredu neskoro ráno som dostala SMS správu od KK Bagalu: Dušan Mitana dnes zomrel. Neviem nič bližšie. Kali. Zasiahlo ma to z dvoch dôvodov: odišiel človek – pozoruhodný prozaik a jeden z najvýznamnejších slovenských umelcov, ale osobitne ma to rozrušilo preto, že iba pred dvoma dňami som poslala K. Bagalovi Mitanov rukopis Nezvestný, na ktorom som pracovala editorsko-korektorsky. Dojmy z budúcej knihy vo mne nedoznievali, ale stále pretrvávali a zosilneli po správe o autorovej smrti. A keď ma pri čítaní rukopisu ohromil záverečný text s názvom Z denníka, myslím si, že som pochopila zložitý obraz Mitanovej osobnosti. Aj kniha Nezvestný, ktorú vydá KK Bagala, bude smutno – veselou kolážou, z ktorej okrem iných subjektívnych vyznaní zaznie i nesplnená túžba Dušana Mitanu: „Túžba po oslobodení sa od všetkých túžob.“ Dušan Mitana aj knihou Nezvestný sa nám bude vždy pripomínať tak, ako celou svojou originálnou tvorbou.

Dušan Dušek
spisovateľ

Smútim za Dušanom Mitanom. Neviem ani povedať, ako mi je smutno. Akoby som zrazu v pamäti nemal nijaké spomienky. Strácajú sa mi slová. Všetko sa mi stráca. Neprestávam na Dušana myslieť.

Vlado Michal
Artforum

Dušan Mitana. Takto si ja predstavujem slovenského spisovateľa – sebavedomie, depresia, alkohol, cigarety, láska k čitateľom, veľká, objímajúca.  A to hlavné: skvelé texty.

Miroslava Vallová
riaditeľka Literárneho informačného centra

Dušan Mitana je jedinečný poviedkár. Stalo sa niečo vzácne – niektoré jeho poviedky zľudoveli. Vypočula som si celkom nedávno jeho kultovú električkovú poviedku a potom ešte jednu v podaní človeka, ktorý netušil, kto ju napísal, a možno ani, že ju vôbec niekto napísal. Okrem toho je aj skvelý románopisec, na čo sa trochu zabúda. Mám rada Zjavenie. Vždy nosil nekompromisne kožu na trh a tu, ako jeden z mála, sa pustil do prítomnosti a nedávnej minulosti, samozrejme, okrem množstva iných vecí, o ktoré v Zjavení ide. V posledných dňoch som sa vrátila k zbierke Dušanových rozhovorov z deväťdesiatych rokov. Pocity pouličného našinca. V mnohom sú prorocké.

Ján Štrasser
spisovateľ, publicista a prekladateľ

Bol jeden z nás, generácie Mladej tvorby. Štvrtý osamelý bežec, ale svojím spôsobom vždy prvý. Celý život bol nepokojný, nech odpočíva v pokoji.

Koloman Kertész Bagala
vydavateľ

S Dušanom Mitanom sa poznám od roku 1995 a vydal som mu všetky knihy, niektoré aj viackrát. Tento rok mi odovzdal rukopis novej knihy Nezvestný, akurát je na korektúrach a pripravujem ju do tlače. Je mi nesmierne ľúto, že je to jeho posledná kniha.

Balla
spisovateľ

Z jeho poviedok bolo aj v čase stupídnej (ab)normalizácie cítiť slobodného ducha autora, ktorý neprepadol socrealizmu, trápnej literárnej lži, nevzdal sa a nestratil tvár. Tvorbe Dušana Mitanu sa dalo veriť, preto je čitateľná a čítaná aj dnes, keď kopy makulatúry z pera rôznych súdruhov dávno zapadli milosrdným prachom. Bolo pre mňa cťou, že som ho párkrát mohol stretnúť a pozhovárať sa s ním, a že ma pred rokmi ako začínajúceho autora šokoval tvrdením, že rád číta moje veci. Aj toto som mu uveril, aj keď ťažko, no oveľa ťažšie sa mi verí, že ho proste už niet.

Daniel Hevier
spisovateľ

V noci na utorok sa mi s ním snívalo, tak som mu večer volal, ako sa cíti a či niečo nepotrebuje. Z jeho hlasu som poznal, že veľmi trpí bolesťami, tak som sa ponúkol, že ho na druhý deň môžem odviezť k doktorovi. A ráno som sa dozvedel, že to Dušan nevydržal. Bol mi ako starší brat, spolu s Dušanom Dušekom nám boli svedkami na svadbe a daroval nám dva oriešky, ktoré máme dodnes odložené. Dušan stále písal, dostal štipendium aj grant na nový román, tešil som sa, že mu to psychicky pomôže, a tešil som sa aj na jeho nové texty. V minulosti som mu vydal Patagóniu a Slovenský poker, a nahrali sme na kameru aj tri hodiny jeho rozprávania. Aj tam však bolo cítiť jeho neznesiteľné utrpenie.

Jana Vargová
manželka Mariána Vargu

Tí dvaja boli občas nerozlučná dvojica… Až hrôza! Možno sa im aj teraz iba zacnelo jednému po druhom… aby dychtivo pokračovali v načatom rozhovore. O Camusovi, Cortázarovi, Borgésovi, Frischovi, Dürrenmattovi, Wilderovi…? Ako deti, ktoré sa nevedia nasýtiť jazdy na bicykli dolu brehom bez toho, aby sa držali riadidiel. No uznajte, kto by nezatúžil po nikdy nekončiacom ráne zahalenom v cigarovom dyme, v absolútnom súzvuku názorov, kde to len veľmi zriedka (napríklad pri mene Kundera) výhražne zapraská: „Příteli, Šimako!“ Alebo sa „Starý kocúr“, ako ho pre občasné avantúry (takmer vždy končiace škrabancami a rozbitými okuliarmi, ale nikdy nie zlomenou chrbtovou kosťou) Marián láskavo nazýval, rozhodol, že sa spolu vyberú na jeden zo svojich bájnych výletov? Možno si zas kúpia

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Teraz najčítanejšie