Most-Híd zostal v koalícii z taktických dôvodov, hovorí líder kandidátky József Nagy

Hneď v úvode straníckych predvolebných novín upozorňujete, že podľa prieskumov volebná účasť v eurovoľbách môže byť medzi slovenskými Maďarmi iba polovičná aj oproti očakávanej nízkej 30-percentnej celoslovenskej účasti. Prečo to tak je?

Maďarská menšina si obvykle vyberá medzi dvomi stranami a táto nejednotnosť a spory voličov odradzujú. A v eurovoľbách to môže súvisieť aj s tým, že kampaň, štvanie maďarských štátnych médií proti Bruselu pôsobia na ľudí, ktorí tieto médiá sledujú – a tých je väčšina.

Vďaka tomu sa zo Slovenska do Európskeho parlamentu nemusí dostať žiadny maďarský poslanec. Čo by to znamenalo?

Menšiny majú svoje špecifické záujmy a potreby. Ak ich nikto nebude zastupovať, objednávka tu zostane a môžu to využiť extrémistické formácie. Myslím tým importované formácie; vieme, že na juhu Slovenska sú prítomní extrémisti z Maďarska. Strana Jobbik si pred rokmi otvorila kanceláriu v Dunajskej Strede. Určite by tu dokázali osloviť nespokojné skupiny voličov a je to nebezpečné aj preto, lebo by potom určite týchto voličov štvali proti Slovákom.

Potrebu zastúpenia menšín vidíme aj na kauze so spievaním maďarskej hymny. Ak by v parlamente nebola menšinová strana Most-Híd, nedalo by sa zabrániť tomu, aby tento zbytočný zákon vznikol, a určite by sa potom našiel niekto, kto by z toho vytĺkal politický kapitál.

Účasť Maďarov oproti celoslovenskému priemeru je už roky nižšia pri rôznych voľbách. V maďarských médiách sa práve diskutuje o budúcnosti maďarských strán na Slovensku. Často pritom zaznieva, že príčinou nezáujmu voličov je, že sa súčasná menšinová politická elita vyčerpala, zdiskreditovala.

V Moste síce takéto experimenty ešte neprebehli, ale v SMK po tom, čo vypadli z parlamentu, došlo k niekoľkým výmenám vedenia, na kandidátky pribrali nezávislých aktivistov a nepomohlo to.