Starovekí Narti si hroby vykopali sami, nás tá naša nenásytnosť možno nezahubí
Škandinávski vedci sa inšpirovali sopkami, aby spomalili globálne otepľovanie. Chcú rozprašovať aerosólové častice vysoko do atmosféry a znížiť tak teplotu vzduchu.
Autor je imunológ, pôsobí v Slovenskej akadémii vied
„Planéta Zem je chorá. Má horúčku,“ vysvetľoval Pan Ki-mun Leonardovi diCapriovi pred štyrmi rokmi počas klimatickej konferencie v Paríži.
„Žiadny div,“ zamrmlala si pre seba planéta Zem, „keď mám tú civilizáciu. A to v pokročilom štádiu.“
Dnes je situácia ešte dramatickejšia. Pri takej príležitosti bude iste prospešné prečítať si niečo o tých civilizáciách, ktoré to už majú za sebou – starovekých, a z ich chýb sa prípadne poučiť. Vezmite si napríklad taký Nartský epos, ktorý opisuje hrdinské činy Nartov, predchodcov dnešných Osetov.
Narti boli bohatieri mocných ramien, nebáli sa ničoho a nikoho, ani bohov nie. A okrem toho to boli riadni figliari. Z každej šlamastiky sa im bystrým umom vždy podarilo nejako dostať. Týmto svojím naturelom pripomínajú nás, dnešných ľudí.
My sa tiež vôbec nebojíme a vlastným umom sa z každej nepríjemnosti, síce zakaždým v hodine dvanástej, ale predsa len dostaneme. Najnovšie publikované vedecké výsledky dávajú istú nádej, že to nebude ináč ani dnes a že to dajako napokon všetko zvládneme.
Prvý problém – energie a globálne otepľovanie
Odkedy ľudstvo pred stotisíc rokmi objavilo oheň, potrebuje preň na uspokojenie svojho apetítu palivo. Kedysi, a nie je to tak dávno, sme kvôli drevu takmer vykynožili všetky lesy. Potom sme naďabili na uhlie a ďalšie fosílie a lesy sme našťastie uchovali (neplatí u nás). Postupne sme však zamorili vzduch oxidom uhličitým a inými emisiami zo spaľovania fosílnych palív, čo prinieslo globálne otepľovanie.
Potom sme objavili urán a postavili jadrové elektrárne, ktoré by nás mohli zachrániť, ale aj keď sa ničoho nebojíme, jadrových reaktorov sa trošku predsa len