Denník N

Paradox eurovolieb – proti Bruselu hlasujú tým viac, čím viac sú od neho závislí

Sprava Ľudovít Goga (Sme rodina), Boris Kollár, predsedníčka Národného frontu Marine Le Penová z Francúzska a poslanec Európskeho parlamentu George Mayer zo Slobodnej strany Rakúska (FPÖ). Foto – TASR
Sprava Ľudovít Goga (Sme rodina), Boris Kollár, predsedníčka Národného frontu Marine Le Penová z Francúzska a poslanec Európskeho parlamentu George Mayer zo Slobodnej strany Rakúska (FPÖ). Foto – TASR

Na koniec Európskej únie by najviac doplatili práve tí voliči, ktorí najviac volia strany pracujúce na jej zániku.

Populistické a extrémistické strany pravdepodobne ani v týchto voľbách nezískajú v európskom parlamente väčšinu. Nebudú ju mať, ani keď si uvedomíme, že nejde len o krajnú pravicu – proti Únii alebo aspoň proti jej dnešnej forme sa vymedzujú i ľavicovo populistické a extrémistické strany.

Tie síce Brusel obvykle nevinia z toho, že sem púšťa migrantov, prekáža im však, že od členských krajín chce, aby mali nízky deficit a aby sa nezadlžovali. (Aj) podľa ľavicových populistov je Brusel prekážkou toho, aby mohli viac utrácať a aby si voličov kupovali štedrou sociálnou politikou.

Typickým príkladom je časť britských labouristov, ktorí pred referendom podporovali brexit. Alebo skôr ľavicové talianske Hnutie piatich hviezd, ktoré na protibruselskom základe spokojne vládne spolu s krajne pravicovou Ligou. A spoločne odmietajú úniovú politiku rozpočtovej zodpovednosti.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Európska únia

Teraz najčítanejšie