Denník N

Valibuk, Colotka a my všetci

Potrestať zločiny na hraniciach? Aké výhovorky, prečo sa to nedá, prídu teraz?

Autor je bývalý pracovník ÚPN

Výzva Platformy európskej pamäti a svedomia o potrestaní a odsúdení osôb dopúšťajúcich sa zločinov proti ľudskosti z čias komunizmu adresovaná medzinárodnému spoločenstvu sa nás všetkých týka viac, ako by sme chceli. A možno sa nás týka, aj keď nechceme. Autora tohto textu určite, keďže na projekte participoval. Ale to len pre objektivitu.

O čom tá výzva vlastne je a prečo sa týka aj nás všetkých? To je jednoduché. Je o požiadavke elementárnej spravodlivosti. A pozor, nie je to len nejaká PR akcia. Bude zaujímavé sledovať vyjadrenia našincov, najmä sudcov, prokurátorov a iných právne vzdelaných a právom sa živiacich.

Bude zaujímavé sledovať ich prípadnú právnu polemiku s medzinárodným právnym tímom Platformy. Sudca Medzinárodného súdu pre zločiny v bývalej Juhoslávii, spolu s ďalšími kolegami, považuje po preštudovaní predložených materiálov otázku odsúdenia páchateľov zločinov proti ľudskosti za úplne opodstatnenú a využitie univerzálnej jurisdikcie, prípadne vznik nového tribunálu za legitímne.

Prečo to nejde

U nás budeme pravdepodobne počúvať, prečo to nejde. „Pozrite, pani redaktorka, právo je zložité…“ Asi je. Ale malo by byť, a pre niektorých ešte je o spravodlivosti. A pozor. Nebavíme sa o „prirodzenom“ práve. To u nás neradi. Bavíme sa o tom pozitívnom. Podloženom dôkazmi a vyargumentovanom. Ale aj nemecká a švajčiarska pedantnosť je, pravda, spochybniteľná. Napríklad tým: na Slovensku po slovensky! (A v Česku po česky, pre úplnosť.) Čo sme si, to sme si.

Na to, ako je to s vnímaním spravodlivosti v našej „obci“, ma upozornil kolega. Na príklade Dobšinského rozprávok. Už v takej klasike, akou je Valibuk. Keď „kamarátom“ Miesiželezovi a Valivrchovi vybojoval u drakov potenciálne nevesty a keď im poslal ešte aj tretiu, tak chlapci Valibuka odrezali z lana. Nech skape. Ešteže niečo tušil. A keď sa zas stretli? O hlavu kratší? Toť. Tri svadby a ešte „kamaráti“ aj paláce dostali.

Áno, je tam zmienka, že otec neviest chcel tých dvoch potrestať. Ale ostalo pri chcel. Jednoducho máme „spravodlivosť“ v krvi. A mnohí by takto radi fungovali. Veď je to tak nezaťažujúce. A zbojníci a zlodeji sú pre väčšinu ešte frajeri. Aj taký žoviálny súdruh právnik Colotka, škľabiaci sa na nás z obálky svojich nových pamätí. Ktovie, či v nich spomína, ako so všemocnými z politbyra schvaľoval a odhlasúval režim na hranici. Vedel a mal možnosť vedieť.

V stráženom väzení

A je tu medzi nami. Aj so štramáckym Štrougalom a Kolom v plote. Celkom by ma zaujímalo, čo by títo aparátčici povedali matke chlapca roztrhaného psami ochrancov vlasti. Alebo rodinám iných „narušiteľov“. Že tam nemali loziť, veď každý vedel, čo tam je?! Lebo aj také názory tu sú. Takých chytrákov je dobré sa opýtať, či by im neprekážalo, keby im niekto ukradol auto a potom sa s tým autom beztrestne pretŕčal. A keby sme chceli byť presnejší, to, čo tam bolo, bolo v režime prísne tajné.

V tom stráženom väzení sme napokon žili všetci, nielen tí, čo z neho chceli preč a zaplatili životom. Aj výzva Platformy sa nás týka všetkých. Lebo ide o základné právne istoty. Alebo? Alebo neotravujte. Veď vlaky sú zadarmo a balíčky budú. A čo ak raz dôjdu? A nebude, kto by podal balík do vlaku. Dobytčáku.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Komentáre

Teraz najčítanejšie