Denník N

Najlepšie je vraziť prachy do filozofie!

Ako spraviť z univerzity miesto pre život. 

Vedeli ste, že na nádvorí Filozofickej fakulty UK sa ukrýva pekný domček? Roky chátral, my ho s vašou pomocou opravíme a prebudujeme na nové akademicko-kultúrne centrum UniverSaal s kaviarňou a terasou. Váš dar použijeme na likvidáciu azbestovej krytiny a opravu strechy, aby sme sa pod ňou mohli – najneskôr k 100. výročiu založenia fakulty v roku 2021 – všetci spoločne stretávať: študenti, profesori a vy. Podporiť dobrú vec a za odmenu získať filozofický odznak či tričko môžete ešte posledných pár dní tu: www.startlab.sk/universaal

Ďakujeme pekne!

Hovorí sa, že veľkorysosť je cnosť víťazov – a je to pravda. Predstavte si teraz svet, v ktorom môžu byť všetci víťazi. Môže to byť svet charity a ľútosti, ale tiež svet uznania a sebavedomého rozumu. Ako keď vo vede alebo filozofii platí, že myšlienka, ak je dobrá, je majetkom všetkých. Ako keď si uvedomíte, že celá obrovská ríša poznania zdedená z minulosti je pre súčasné generácie fakticky darom. A že vďaka darom je vo svete toľko dôvery, tak veľa radosti a priateľstiev.

Čo je dar?

Filozoficky môžeme dar chápať najvšeobecnejšie, dajme tomu ako prejav lásky k ľudstvu. Technicky ide o jednostranný právny akt. Dary sa iba prijímajú, neodmietajú, nevracajú sa späť a preto aj narúšajú logiku obchodnej výmeny “niečo za niečo”. Funguje to takto celé veky – niekde menej, inokedy viac. Jedným z hmatateľných civilizačných prejavov filantropického postoja k svetu je napríklad myšlienka vedy a univerzity: obe sú postavené na hodnotách otvorenosti, veľkorysosti a poctivosti. Vznikli a udržali sa vďaka darom, aby sa samé stali pre ľudstvo darmi.

Skrátka, univerzita, filozofia a veda sú prostredím, kde sa darom nečudujeme, netreba sa tam o nich presviedčať. Mal by to poznať každý, kto mal to šťastie a stretol aspoň raz dobrého učiteľa – takého, ktorý sa svojim žiakom rozdáva. No nemusí ísť pritom iba o nemateriálnu stránku veci.

Russell, Wittgenstein, Bondy a ich dary

Bertrand Russell bol typ intelektuála, pre ktorého sa filozofia vždy spájala s politikou a myslenie s angažovanosťou. Svoje myšlienky o demokratickej výchove a novom type vzdelávania pretavil po skončení 1. svetovej vojny v Anglicku do velikášskeho projektu zakladania nových škôl pre chudobných žiakov. Podľa biografických správ venoval slávny matematik a logik projektu niekoľko rokov života a robil to s patričným nasadením, no napriek tomu ho vízia lepších škôl pre všetky deti priviedla až do väzenia pre dlžníkov, odkiaľ ho museli zachraňovať jeho solventní priatelia. Medzi nimi mal byť aj Ludwig Wittgenstein, ktorého poznáme ako najväčšieho filozofa 20. storočia – no už menej sa o ňom vie, že patril do jednej z najbohatších európskych rodín svojej doby.

Wittgensteinovci boli továrnici, vlastnili oceliarne, aj preto Ludwig v Cambridge neštudoval filozofiu, ale strojné inžinierstvo. Peniazmi pohŕdal do tej miery, že sa svojho obrovského dedičstva dobrovoľne vzdal. Ešte pred tým však stihol na starobu zabezpečiť svojho učiteľa, najväčšieho logika všetkých čias Gottloba Fregeho, ktorý si vďaka Wittgensteinovmu daru mohol kúpiť dom, v ktorom aj dožil a po smrti manželky sám vychoval adoptovaného syna Alfréda.

Niečo podobné v našich podmienkach zažil filozof Egon Bondy, keď sa po roku 1989 mohol presťahovať z Prahy do Bratislavy vďaka daru od Bohumila Hrabala, ktorý mu v centre mesta pomohol kúpiť malý byt. Začiatkom 90. rokov to potom bol legendárny priestor, v ktorom sa stretávali študenti, umelci, vedci aj filozofi, aby u Bondyho v izbe pokračovali v tradícii “počúvania hudby”, ktorú on prevzal a udržiaval po smrti Jána Albrechta.

Ideálny svet

Prečo to spomínať? Jednak je to – veríme – zaujímavejšie než obvyklý PR popis našej situácie s peniazmi. Zároveň tieto konkrétne príklady dobre vystihujú rozporuplnú tradíciu, z ktorej vyrastá aj naša idea nového kultúrneho centra UniverSaal. Vybudovať nové centrum sa totiž môže v materiálnom svete javiť ako odvážne. V ideálnom svete je to však naopak niečo až banálne. Je v tom kus samozrejmosti, presvedčenie, že nemožno nekonať. Že začať myslieť a konať sa vždy dá aj bez peňazí, že myšlienku treba nechať vyrásť a zbytok sa potom už len nejako dorobí.

Hannah Arendtová raz definovala slobodu ako „vnútornú schopnosť začať konať.“ To je presné, lebo začať konať z vnútorného presvedčenia nie je v slobodnom svete nič neobvyklé. UniverSaal je jedným takým začiatkom a zároveň ďalším príkladom, že ideálny svet naozaj existuje – je to svet idealistov, ktorí nezomreli hladom.

A čo vy? Keď pomáhate nezištne, keď darujete, keď sa rozdávate – tak potom patríte medzi nich.

Podporujte dobré veci všade tu:

www.startlab.sk

www.dobrakrajina.sk

https://www.dakujeme.sk

www.stanica.sk 

Páčiť sa vám na facebooku môžeme tu

Teraz najčítanejšie