Denník N

Rómsky splnomocnenec Ravasz: Pýtali sa ma, či som túto funkciu dostal za trest

Rómsky splnomocnenec Ábel Ravasz. Foto N – Vladimír Šimíček
Rómsky splnomocnenec Ábel Ravasz. Foto N – Vladimír Šimíček

Ábel Ravasz pripravuje a obhajuje ako splnomocnenec pre Rómov návrh na zavedenie povinnej škôlky pre päťročné deti. Hovorí, že ak nedáme obciam povinnosť ich zriadiť, neurobia to.

Poslanci posunuli poslaneckú novelu školského zákona, ktorá má zaviesť aj povinnú škôlku pre päťročné deti, do druhého čítania. Znamená to, že o návrhu sa bude teraz diskutovať a potom, pravdepodobne aj so zmenami, budú poslanci hlasovať o tom, či budú mať deti povinnosť chodiť do škôlky od päť rokov. Opatrenie by malo pomôcť najmä deťom z marginalizovaných a chudobných komunít.

Splnomocnenec pre Rómov Ábel Ravasz (Most-Híd) hovorí, že aj keď ich kritizujú, že pri návrhu obišli štandardný legislatívny proces, ak sa zákon prijme, situáciu zlepší.

Prečo je dôležité, aby všetky päťročné deti chodili povinne do škôlky?

Ak dieťa nejde do škôlky, tak s najväčšou pravdepodobnosťou je to preto, že rodič nechce alebo je to rómske dieťa. Do škôlky chodí viac ako 80 percent nerómskych detí, ale u rómskych je to len každé tretie dieťa. To spôsobuje masívne problémy, lebo sú to deti z marginalizovaných komunít a chudobného prostredia, ktorým predškolská výchova pomáha najviac. Ak sa s formálnou inštitúciou prvýkrát stretnú, až keď ich testujú základné školy, je dosť pravdepodobné, že pôjdu do špeciálnej školy alebo budú mať v škole problémy. Škôlka to vie do určitej miery riešiť. Keď sa pozrieme na okolité krajiny, všetky majú povinnú škôlku.

Stačí na riešenie týchto problémov rok škôlky?

Nestačí. Slovensko však zatiaľ nie je pripravené urobiť viac. Som zástanca malých krokov. Teraz potrebujeme dotvoriť 10-tisíc miest, aby sme mali škôlky aspoň na jeden rok a aby sme nevytlačili ostatné deti. Nie je to nemožná úloha, ale nie je to ani ľahká úloha. Keby sme chceli povinnú škôlku robiť na viac rokov, potrebovali by sme 40-tisíc ďalších miest. Teraz to nevieme spraviť. Keby ste sa pýtali, či sa to nedá urobiť len pre rómske deti alebo len pre deti zo sociálne slabého prostredia, nie je to dobrá prax. Nepoznám krajinu, kde by to takto robili. Ak dáme v škôlke priestor len deťom z marginalizovaného prostredia, hráme do kariet rasistom. Nechceme, aby rómske deti vytlačili nerómske, ale nechceme ani opak. Druhý dôvod je, že inštitút sociálne znevýhodneného prostredia, ktorý by sme mohli využiť, nefunguje.

Prečo?

Je to viac-menej na úrovni náhodného výberu. Škôlka na Luníku 9 alebo základná škola v Moldave nad Bodvou nemusia mať nad 50 percent detí zo sociálne znevýhodneného prostredia. Je to viazané na rôzne veci, ktoré merajú chudobu len nepriamo. Ak by sme to chceli riešiť cez tento inštitút, museli by sme ho najskôr reformovať.

Počet rómskych detí, ktoré u nás chodia do škôlky, je veľmi nízky. Je dôvodom to, že ich škôlky nechcú prijímať, alebo že ich rodičia nechcú dať do škôlky? Lebo napríklad každé päťročné dieťa už dnes musí škôlka prijať.

Áno, pri päťročných deťoch to platí. Dôvodov, prečo tak málo rómskych detí chodí do škôlky, je viacero. Na jednej strane

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Jasle a škôlky

Rozhovory

Slovensko

Teraz najčítanejšie