Denník N

Tvorca Kalligramu jubiluje

László Szigeti si 1. januára 2018 prebral z rúk prezidenta Andreja Kisku štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra II. triedy. Foto – TASR
László Szigeti si 1. januára 2018 prebral z rúk prezidenta Andreja Kisku štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra II. triedy. Foto – TASR

Na málokoho tak sedia všetky tie honosné latinské označenia ako na Lászlóa Szigetiho v prípade Kalligramu: bol jeho spiritus agens, spiritus rector i spiritus movens.

„Ti kluci, kteří ve škole něco znamenali, vždycky rádi četli,“ spomínal Bohumil Hrabal na blažené chvíle prvej republiky, keď sa rodil jeho vzťah ku knihám. „Když mi bylo dvacet, propadl jsem knihám a vzdělání, studoval jsem práva, ale chodil jsem na filozofické přednášky, zamiloval si Schopenhauera, řecké filozofy, chodil jsem na přednášky o surrealismu, o celé francouzské literatuře.“ Jeho úvahy sú súčasťou rozsiahleho rozhovoru z rokov 1984 a 1985, tri desaťročia po tom, ako Hrabal skončil gymnázium. Pod názvom Kličky na kapesníku vyšiel najprv v samizdate a po roku 1990 knihu preložili aj do poľštiny, neskôr do angličtiny a taliančiny.

„Tady, když se objeví jakákoliv kniha, která má hodnotu, tak je hned rozebrána. V téhle zemi je nějaká ta potřeba číst. Když pojedete po Praze, uvidíte, že každý třetí člověk v tramvaji spí a každý čtvrtý čte.“ A keď mu jeho spoločník pritaká, že v Budapešti či vo Viedni je to rovnaké, Hrabal si hlad po kultúre vysvetlí po svojom. Vyplýva to z geografie, hovorí, stredná Európa nemá more, a keďže svetová kultúra sa zrodila okolo Stredozemného mora, stredná Európa si vytvorila vlastné more naplnené kultúrou, akú prinášajú knihy.

Bohumil Hrabal, vtedajší sedemdesiatnik, bol v polovici 80. rokov známym, legendárnym autorom. László Szigeti, dnešný sedemdesiatnik, ktorý s ním viedol pútavý rozhovor na pokračovanie (sám ho preložil do maďarčiny), bol už vtedy svojou láskou ku knihám zakotvený v tomto Hrabalovom mori, hoci nemohol tušiť, že do toho mora privedie aj vlastnú rieku – unikátne dvojjazyčné vydavateľstvo Kalligram.

Rané vpečatenie

V inom rozhovore, s Jánom Štrasserom, vykresľuje rodinné pozadie, ktoré k tejto jeho životnej dráhe prispelo. Jeho mama mala rada divadlo, film, hudbu, knihy. Pochádzala z deviatich detí, v rodine boli ekonómovia, novinári, právnici. Aj sama mala deväť detí, a hoci ju to naplno zamestnávalo, predsa dokázala viac: „Zozbierala si slušnú knižnicu, čítala nám antické báje. Bola hviezdou ochotníckeho divadla v Dunajskej Strede. Účinkovala v operetách, divadlo bolo pre ňu dôležité aj na udržiavanie jazyka, maďarčiny.“

Gény zafungovali, László Szigeti sa neskôr popri novinárčine venoval aj divadlu. S dunajskostredskými ochotníkmi ako dramaturg pripravil hru amerického dramatika Roberta Patricka Kennedyho deti, príbeh z čias hnutia hippies, režíroval ju Péter Hunčík.

Vrúcny vzťah ku knihám, k vzdelanosti, cit pre drámy nielen na divadelných doskách, ale aj v živote národov – toto rané vpečatenie sa zapísalo do jeho profilu a prejavilo sa v ďalších životných krokoch, v zbližovaní sa s priateľmi i v jeho životnom diele, akým sa stal Kalligram.

Topografia cválajúcich dejín

Kalligram vznikol v roku 1991, v časoch, keď čitatelia u nás hltali knihy, ku ktorým bolo ťažké sa dostať; keď sa s takou vášňou a takým nasadením zapĺňali medzery najmä v spoločenskovednom poznaní, keď sme „dobiehali zameškané“. Tisícky strán zo svetovej i domácej esejistiky, filozofie, histórie, desiatky titulov domácej i svetovej beletrie, pútavé tituly z oblasti prírodných vied. Časopis OS ako fórum liberálnej inteligencie prispievajúci k vyrovnávaniu sa s nacionalizmom a autoritárskymi tendenciami v slovenskej i stredoeurópskej politike, akýsi intelektuálny breviár v súboji s mečiarizmom, ale aj kritická reflexia kvality demokracie po roku 1989, ponor do dejín Ruska i Západu. Otváranie tabuizovaných tém i nových diskurzov, pátranie po stredoeurópskej jedinečnosti i tragikomickosti, skúmanie bariér i vyhliadok hlbšej, zásadnejšej spoločenskej transformácie.

Na málokoho tak sedia všetky tie honosné latinské označenia ako na Lászlóa Szigetiho v prípade Kalligramu: stál na jeho začiatku ako pôvodca a iniciátor, čiže spiritus agens, po celý čas bol jeho vedúcim duchom, ideovým vodcom, čiže spiritus rector, a slúžil tiež ako jeho motor, hybná sila, čiže spiritus movens. Inými slovami, Kalligram so svojimi priateľmi Gáborom Farnbauerom, Józsefom Fazekasom, Lajosom Grendelom, Józsefom R. Juhászom vymyslel i založil a od konca deväťdesiatych rokov už sám rozvíjal a zároveň si tam oddrel svoje – a to všetko po celé jedno štvrťstoročie.

K jeho vnímavosti na stredoeurópske dejiny, k citlivosti na ich diskontinuitu prispela aj rodinná topografia. Pochádza z Dunajskej Stredy, mesta blízko hranice, ktorá sa v 20. storočí trikrát zmenila. O početných ruptúrach a násilných zlomoch, o likvidácii „tých druhých“ nemusel čítať v knihách, poznal to z domu. Po niekdajšej tuhej maďarizácii v posledných desaťročiach Uhorska nasledovala po druhej svetovej vojne, naopak, reslovakizácia, Maďarom odoberali občianstvo, prepúšťali ich zo štátnych a verejných služieb. Trest za horthyovskú revíziu hraníc v podobe princípu kolektívnej viny postihol aj jeho rodinu: jednu časť donútili vysťahovať sa do Maďarska, druhú vysídlili do českého pohraničia, domy im zobrali, hroby majú roztrúsené ďaleko od domova, kde rodina jeho matky žila tristo rokov.

Kľúč na lúštenie osudových šifier

Kalligram svojimi knihami k tomuto stredoeurópskemu dedičstvu ponúkal kľúč, ako to všetko upratať, uložiť, pochopiť. Ako napriek trpkým dejinám spájať ľudí, Stredoeurópanov i ďalších, ktorí sa celkom nevzdali svojej predstavy o takej strednej Európe, ktorá síce nezabúda na nevraživosť, vyháňanie a vyvražďovanie, no predsa je schopná žiť v slobode.

V súlade s presvedčením Szigetiho priateľa, renomovaného spisovateľa a esejistu Györgya Konráda o dôležitosti vzdelanej strednej vrstvy sa Kaligram vložil do kultivácie priestoru, kde pôsobí. Slovenským čitateľom sprístupňoval diela maďarskej kultúry. Sedemnásť kníh vytrvalého obhajcu meštianskych hodnôt Sándora Máraia, popri politike a klíme doby aj nezabudnuteľné prózy o láske, vášni a priateľstve. Hlboký ponor do pamäti od Pétera Nádasa. Magický, zúfalý, ironický, neľútostný Péter Esterházy, ktorý k stredoeurópskemu osudu musel ešte pridať vlastný, výsostne osobný doplnok o milovanom a zároveň zrádzajúcom otcovi. Imre Kertész stvárňujúci neuchopiteľný židovský údel človeka, ktorý hľadel do tváre peklu. Mrazivo presný jazyk detského hrdinu Szilárda Borbélyho o chudobe, brutalite a živočíšnosti v zapadnutej dedine na rumunských hraniciach, v uzavretom svete zaklínadiel, bosoráctva, uhranutia a povier, zobrazujúci tektoniku maďarského nešťastia. A ďalší: István Bibó, Ignác Romsics, Charles Gati, Paul Lendvai, ale aj Peter Macsovszky či Lajos Grendel.

Edícia Knižnica slovenskej literatúry, od slovenskej klasiky až po súčasnosť, pripravená osobnosťami domácej literárnej vedy, každá z nich s rozsiahlym doslovom i s dokumentačným a poznámkovým aparátom. A popri nich tiež napríklad Dušan Šimko, Pavol Rankov, Silvester Lavrík či majsterštuky Pavla Vilikovského.

Edície Ad fontes, Anthropos, Balcanica, Filozofia do vrecka a ďalšie, Zygmunt Bauman, Michel Foucault, Walter Benjamin, Ludwig Wittgenstein, Karl Jaspers, Richard Rorty, niektoré práce z čias antiky, desiatky titulov zo slovenskej i svetovej esejistiky, ako aj dielo Alexisa de Tocquevilla O demokracii v Amerike. Tituly z  Edície Os a Domino, od Miroslava Kusého, Milana Zemka, Milana Šútovca, Rudolfa Chmela, Petra Zajaca či Sama Abraháma. Objavné publikácie Andreja Findora o začiatkoch národných dejín, Tibora Pichlera o slovenskom a uhorskom politickom myslení, Romana Holeca o podniku Dynamit Nobel.

Slovenská otázka v 20. storočí i 500-stranová Slovenská otázka dnes v podobe šesťdesiatich úvah, kde k autorom pribudli i autorky: Eva Krekovičová premýšľa o folklóre a politike, Katarína Zavacká o 28. októbri 1918 i o dilemách a apeloch Jozefa Tisa, Tatiana Štefanovičová o mýtoch týkajúcich sa počiatkov slovenských dejín, Bohumila Ferenčuhová o slovenskom nacionalizme, Marína Zavacká o komunistickej propagande, Gabriela Kilianová o Devíne ako pietnom mieste, Daniela Kapitáňová o svojom rodnom Komárne a o Trianone.

Vydanie celoživotného diela Ľubomíra Liptáka a Jozefa Jablonického, dvoch špičkových historikov slovenského 20. storočia. Szigeti povzbudzoval aj mladého maďarského historika Józsefa Demmela, aby napísal doposiaľ najobšírnejšiu monografiu o Ľudovítovi Štúrovi. Monumentálne dielo Katalin Vadkerty Maďarská otázka v Československu 1945 – 1948 si vyslúžilo Tatarkovu cenu. Vďaka nasadeniu i nesmiernej erudícii Pavla Holländera a Alexandra Bröstla vznikla edíciu pod názvom Exempla iuris venovaná filozofii práva, právnej teórii, vzťahu štátu a práva, spoločenskej a politickej úlohe práva.

Človek mnohých klobúkov

Tvorca Kalligramu pôsobí nielen u nás doma. Ako „človeka dvojdomého“ ho vďaka jeho prítomnosti na maďarskej kultúrnej scéne už desaťročia poznajú u našich južných susedov. Osobitnú úlohu v tejto komunikácii zohrával neformálny „modrý salón“, ktorý po dlhé roky zvolával prezident Árpád Göncz, intelektuál, politik a štátnik, Maďar srdcom a Stredoeurópan svojím osudom. László Szigeti nebol iba rodinným priateľom Gönczovcov, ale aj pravidelným účastníkom debát v pestrej zostave hostí, ktorí pravidelne reflektovali pomery v Maďarsku i okolitom susedstve.

Dôverne sa zblížil tiež s viacerými predstaviteľmi z prostredia humanistickej inteligencie i politiky v Česku, Rumunsko aj Poľsku. „Mně osobně do maďarské kultury uváděl přítel László Szigeti, dobrý duch spolupráce slovenských a maďarských demokratických politiků,“ napísal o ňom Petr Pithart a Adam Michnik dodal: „Viete, nás Poliakov je štyridsať miliónov, máme pápeža, máme Wałęsu, máme Solidaritu, ale nemáme Maďara Szigetiho.“

Obrazne povedané, nosí viacero klobúkov. Vzdelanec par excellence. Vyučený kuchár a čašník, navštevoval Stredné odborné učilište reštaurácií a jedální v Bratislave, z internátu chodieval do divadla, chcel sa lepšie naučiť po slovensky. Reportér, kultúrny redaktor, divadelný kritik. Dramaturg, režisér a spisovateľ, eseje píše dodnes. Nevšedný vydavateľ. Kultúrne a jazykovo Maďar, príslušnosťou občan Československa a Slovenska.

A tiež intelektuál v politike.

Historický unikát: partnerstvo dvoch menšín v prospech väčšiny

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre, Kultúra

Teraz najčítanejšie