Denník N

Spor o nadstavbu pod Slavínom: je to ešte pamiatková rezervácia, keď tam zvyšujú domy?

Slavín, dom na Timravinej ulici pod Slavínom a náčrt, aký vysoký by mal byť po nadstavbe. Foto N – Vladimír Šimíček a archív
Slavín, dom na Timravinej ulici pod Slavínom a náčrt, aký vysoký by mal byť po nadstavbe. Foto N – Vladimír Šimíček a archív

Zásah do vilovej štvrte Bratislavy: oblasť pod Slavínom je súčasťou mestskej pamiatkovej rezervácie, aj tak sa tam stavia, prestavuje, nadstavuje.

Aj boj proti čiernym stavbám pod bratislavským Slavínom môže byť životu nebezpečný. Vie to aj Martin Roháľ.

Keď v roku 2007 spolu s občianskym združením Hrad-Slavín bojoval proti čiernym stavbám v susedstve, niekto mu v noci podpálil dom. Býval tam s rodičmi a manželkou, ktorá bola práve v šiestom mesiaci tehotenstva. Zhorela strecha.

„O pol piatej ráno nám otec vbehol do spálne, že nám horí strecha,“ spomína Roháľ. Podpaľači sa na jeho pozemok dostali zo susedstva, prestrihli plot. Rebrík opreli o odkvapovú rúru, pod škridly naliali benzín a zapálili.

„Polícia mala zábery z benzínovej pumpy, videli, že to boli dvaja muži,“ hovorí Roháľ s tým, že spolu s manželkou pomýšľali na odchod zo Slovenska. „Boli sme vystrašení na smrť. Keď vám niekto podpáli strechu nad hlavou, keď spíte a máte vedľa seba tehotnú manželku…“ vraví advokát.

Bojoval vtedy proti niekoľkopodlažnej stavbe, ktorá podľa aktivistov nemá čo robiť medzi historickými domami v bratislavskom Starom Meste v pamiatkovej rezervácii.

Páchateľov polícia nikdy nevypátrala, Roháľ sa však potom prestal v boji proti čiernym stavbám angažovať.

Prešlo dvanásť rokov a v Roháľovom susedstve sa objavili plány na nadstavbu iného domu. Prinútilo ho to k tomu, aby sa po rokoch k boju proti výstavbe pod Slavínom vrátil.

Hneď vedľa Roháľovho domu s obnovenou strechou je bytovka Timravina 11, ktorú chce investor nadstavať o jedno poschodie a výstup na strechu. To by však podľa susedov porušilo územný plán zóny a pamiatkovú hodnotu lokality.

Historik architektúry: Vyššie budovy tam nepatria

Čím je tento prípad zaujímavý a prečo sa vôbec zaoberať nadstavbou o jedno podlažie?

Oblasť Palisád alebo Hausbergu, ako sa táto oblasť nazývala na začiatku minulého storočia, sa podľa historika architektúry Petra Szalaya z SAV formovala ako vilová štvrť pre vyššie vrstvy Bratislavčanov.

„Paradoxne, napriek tomu, že je táto lokalita dnes súčasťou mestskej pamiatkovej rezervácie, prebehli tu od revolúcie desiatky nevhodných zásahov, dostavieb, zahustenie a zvýšenie stavebnej výšky,

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Bratislava

Developeri v Bratislave

Teraz najčítanejšie