Od 90. rokov minulého storočia a najmä po roku 2001 dochádza na území Slovenska k nárastu rozkolísanosti a nepravidelnosti režimu atmosférických zrážok, keď dlhšie obdobia sucha striedajú etapy intenzívnych dažďov.
Odborníci predpokladajú, že ročné úhrny zrážok budú v budúcnosti narastať – asi o desať percent –, no keďže sa bude aj otepľovať (asi o 0,4 až 0,5 stupňa za dekádu), bude čoraz suchšie.
„Po roku 2050 by museli ročné úhrny zrážok narásť o 400 až 500 milimetrov oproti súčasnému stavu, aby kompenzovali nadchádzajúce oteplenie,“ povedal pre Denník N klimatológ Jozef Pecho zo Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ).
Odborník dodal, že v budúcnosti sa ešte viac zmení charakter zrážok a v teplom polroku pribudnú prudké lejaky – ak budú intenzívne, voda vsiakne do pôdy minimálne a zväčša odtečie po povrchu preč, čo môže prehĺbiť pôdne sucho.
Sucho striedali snehové kalamity
Minulý rok prevládali zimné podmienky do polovice marca. Jar trvala iba dva až tri týždne do 20. apríla, keď nastúpilo leto. „Medzi 20. marcom a 20. aprílom stúpla priemerná denná teplota o 22 stupňov,“ povedal Pecho.
Minuloročné leto trvalo v niektorých oblastiach viac ako 140 dní. „Letné dni boli takmer päť mesiacov, hoci leto u nás zvykne trvať iba tri mesiace,“ hovorí klimatológ Pavol Faško zo SHMÚ.
Leto aj jeseň boli v minulom roku veľmi suché, čo sa zmenilo v priebehu zimy, pre ktorú boli do polovice januára 2019 typické výdatné zrážky, najmä snehové. V oblasti Kysúc, Oravy a Bielych Karpát dokonca spôsobili niekoľko snehových kalamít.

Potom opäť nasledovalo veľmi suché obdobie, keď do konca apríla 2019 spadlo v niektorých oblastiach Slovenska iba niekoľko desiatok milimetrov zrážok. V druhej polovici apríla bolo výrazné až výnimočné sucho na približne polovici nášho územia.
„V oblasti Košíc hrozilo, že tam od septembra 2018 do apríla 2019 zaznamenáme najnižší osemmesačný úhrn zrážok od počiatku meraní v roku 1881. Zachránili to až zrážky na konci apríla, inak by Košice boli na najnižšom osemmesačnom úhrne zrážok za ostatných 138 rokov,“ objasnil klimatológ Faško.
V Novom Meste nad Váhom spadlo za celý rok 2018 len 388,7 milimetra zrážok, čo je o 36 percent menej, ako je dlhodobý priemer 1989 – 2018.
Od mierneho dažďa k búrkam a lejakom
Tohtoročný máj je zrážkovo vysoko nadnormálny, najmä na krajnom západe a severozápade Slovenska.
Na meteorologickej stanici v Kuchyni na Záhorí napršalo za prvých 23 májových dní 140 milimetrov zrážok, čo je druhý najvyšší májový úhrn od roku 1951. Viac zrážok tam v máji zaznamenali iba v roku 2010, ktorý bol na Slovensku zrážkovo extrémny, vysvetlil pre Denník N Faško zo SHMÚ.
V Oravskej Lesnej zaznamenali za prvých 23 dní mája 163 milimetrov zrážok a ďalšie zrážky sa očakávajú aj v poslednom májovom týždni. Priemer za celý mesiac býva v tejto oblasti okolo 100 milimetrov.
Problém predstavuje aj zmena charakteru zrážok, keď ubúda mierny a tichý dážď a pribúdajú intenzívnejšie lejaky a búrky. Tie navyše prichádzajú čoraz skôr, čo najmä v skoršom jarnom období, keď pôda ešte nebýva pokrytá a chránená vegetáciou, môže predstavovať problém z hľadiska erózie a väčšieho odnosu pôdy z územia.
V niektorých oblastiach Slovenska napršalo v máji za jeden deň takmer 70 milimetrov zrážok, no keďže pôda bola pred príchodom májových dažďov v mnohých oblastiach veľmi suchá, vsakovanie vody do hlbších častí pôdy bolo obmedzené.
Voda zostáva predovšetkým na povrchu (napriek výdatným májovým zrážkam je v hĺbke 1 meter stále sucho), a keď sa oteplí, vyparí sa. Na Slovensku dlhodobo platilo, že z celkového ročného objemu spadnutých zrážok sa z územia v priemere vyparilo približne 65 percent a zvyšok – čiže okolo 35 percent – z krajiny odtiekol. „V ostatných rokoch, najmä po roku 2000, toto číslo klesá, hoci zrážky rástli. Dnes sme v dôsledku zvýšeného výparu na 29 až 30 percentách,“ objasnil Pecho.

Ako udržať vodu v krajine
Príčinou uvedenej destabilizácie počasia, keď extrémne sucho striedajú mimoriadne lejaky a búrky, je globálne otepľovanie. Vedci sa dlhodobo zhodujú, že zaň môžu ľudské aktivity, najmä vypúšťanie skleníkových plynov do atmosféry.
Krajine nepomáhajú ani necitlivé zásahy do prírody, napríklad protipovodňové opatrenia, ktoré z nej rýchlo odvedú vodu, či ťažké mechanizmy, ktoré degradujú a zhutňujú vrchnú vrstvu pôdy natoľko, že vlaha neprenikne hlbšie.
Pecho hovorí, že riešením do budúcnosti je návrat k prírodnejšej forme krajiny: „Jedným z čiastkových riešení by mohlo byť prerozdeliť obrovské lány na menšie polia remízkami a poľnými medzami s vegetáciou, ktorá by spomalila povrchový odtok a zachytávala vodu v krajine.“
V mestách by sa na parkoviskách mohli namiesto betónu a asfaltu využiť polopriepustné dlaždice, cez ktoré by vsakovala voda a rástla by v nich tráva.
Klimatológ Faško k téme dodal: „Minulý rok zasiahol Bratislavu minimálne trikrát intenzívny dážď, ktorý spôsobil lokálne záplavy. Svahové oblasti mesta sú husto zastavané – voda stekala po povrchu a zatopila celé cesty a ulice. Ukazuje to, ako veľmi dôležité je udržať vodu v krajine. V minulom storočí sme robili zásahy, ktoré ju z krajiny rýchlo odvádzali; teraz ju v krajine potrebujeme udržať čo najdlhšie.“
100 miliárd eur a neobývateľný Luzon
Podľa oboch klimatológov na Slovensku plytváme vodou, napríklad keď polievame záhradu pitnou vodou. „Pri spotrebe vody by sme mali byť šetrnejší a racionálnejší. Nemuseli by sme ju púšťať z kohútikov tak prudko,“ vraví Faško a dodáva: „Treba si vážiť, že nám pitná voda tečie z kohútikov 24 hodín denne. Nie všade to tak je. To, že teraz máme vodu, neznamená, že ju budeme mať navždy.“
Mimoriadnu situáciu hlásia napríklad zo susedného Česka, kde sucho pretrváva už šiesty rok. Najmä na západe krajiny sú odkázaní na vlhké vzduchové hmoty od Atlantiku, ktoré však v ostatných rokoch chýbali. Slovensko taký problém nemá, pretože výpadok od Atlantiku dokážu kompenzovať zrážky z oblasti Jadranu a centrálneho Stredomoria, vysvetlil Faško.
Podľa údajov z roku 2007 postihol nedostatok vody až 11 percent európskej populácie a 17 percent území Európy. Náklady na odstraňovanie škôd spôsobených suchom sa na kontinente za ostatných 30 rokov odhadujú na 100 miliárd eur.
Z hľadiska extrémov počasia sú na tom najhoršie v juhovýchodnej Ázii, kde sa striedajú sucho, extrémne dažde z monzúnov a tropické cyklóny. „Z niektorých oblastí Filipín sa odsťahovali státisíce ľudí. Sever Luzonu (najväčší ostrov Filipín – pozn. red.) je prakticky neobývateľný. Je tam príliš vlhko a každý rok tam prichádza ničivý tajfún, ktorý dokáže zdevastovať rozsiahle oblasti ostrova. Ak je taký extrém raz za 50 či 100 rokov, dostanete sa z toho, ale ak je to každý rok, nedá sa tam žiť,“ povedal o kritickej situácii na Filipínach Pecho.

Štandardné počasie v menšine
Ako sme spomínali, aj na Slovensku rastie nerovnováha v prejavoch počasia, hoci problém nie je taký vypuklý ako v Indii, Indonézii alebo na Filipínach. „Štandardné počasie je však v menšine,“ hovorí Faško a dodáva: „Nevypočítateľnosť konkrétnych prejavov počasia vo mne vyvoláva úzkosť. Kedysi sme tu mali stabilný režim, čo už neplatí. Aké bude tohtoročné leto a jeseň? Nie sme si istí.“
Klimatológ Faško vysvetlil, že zatiaľ čo v minulosti bol nedostatok zrážok skôr lokálnou záležitosťou, ktorá sa týkala malej oblasti Slovenska, v budúcnosti môžeme očakávať, že nedostatok zrážok zasiahne aj celé územie.
Najväčší problém sa bude týkať oblastí, ktoré z hľadiska geologických štruktúr patria do flyšového pásma, kde voda tak dobre nevsakuje do hlbších geologických štruktúr.
Podľa Pecha sa naša klíma bude čoraz viac podobať na tú balkánsku až stredomorskú s miernou zimou a dlhým suchým letom, čo – okrem iného – zvýši riziko lesných požiarov.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
Otakar Horák

























Peter-Stanley-Prochazka-vv.jpg?w=180&h=120&fit=crop&fm=jpg&q=85)







