Aké boli školské prestávky Lintnera, Rotha, Pauhofovej, Whiskeyho a Shootyho

 

Richard Lintner, hokejista

Cez prestávky sme sa na prvom stupni prechádzali na chodbe dookola jedným smerom, čo sa mi vtedy ani veľmi zvláštne nezdalo. Na druhom stupni sme už, ak sa dalo, chodili von na ihrisko a hrali rôzne hry, to už bolo po novembri ’89.

Michal Meško, spolumajiteľ Martinus.sk, člen redakčnej rady Denníka N

Prestávky si najviac spájam s dokončovaním domácich úloh, utekaním skontrolovať si maily na školský terminál, no najmä s predávaním školského časopisu Gymlet, naháňaním redaktorov a súvisiacimi vecami. Konkrétny zážitok sa spája asi najmä so zháňaním kupónov proti skúšaniu a dealovaním so spolužiakmi, kto kupón použije a kto nie, aby sme minimalizovali šancu na skúšanie alebo sa aspoň vedeli rovno psychicky pripraviť, že šanca na vyvolanie bude 1:2.

Radoslav Procházka, predseda strany Sieť

Najvrúcnejšiu spomienku mám na futbalové zápasy. Na základnej škole s loptou na dvore, na strednej s tenisovou loptičkou v aule. Stokrát nám to zakázali, stokrát sme si urobili po svojom.

 

Monika Flašíková-Beňová, europoslankyňa, Smer

Som dieťa školstva spred roka 1989, takže disciplína a poslušnosť nadovšetko. Som však aj dieťa školských prestávok s mliečnymi desiatami pre žiakov a veľkých prestávok vonku na školskom dvore v čase pekného počasia. Vtedy ešte na základnej škole nikto nefetoval, nenosil cigarety a nevystatoval sa drahými teniskami, oblečením či kabelkou. My sme boli také ozajstné deti a všetky sme boli do Riša Stankeho.

Robert Roth, herec

Cez veľkú pres­távku sme chodili do kruhu a jedli desiatu. Vtedy som pochopil, čo znamená rotovať. Veľké prestávky boli „brutálne“ zneužité pri úmrtiach Brežneva, Černenka a Andropova, pretože sme museli držať čestnú stráž pri ich fotke; čo sa, chvalabohu, nivelizovalo tým, že sme tú čestnú stráž museli držať aj cez vyučovaciu hodinu – to sme už robili radšej.

Elena Kohútiková, členka predstavenstva VÚB banky, Slovenka roka 2015

Pamätám si, že na základnej škole sme sa museli držať za ruky a prechádzať sa v kruhu. Na strednej škole sme si vždy cez prestávku išli kúpiť žemľu s treskou za jednu korunu od vrátnika, na to nezabudnem. To sú dve moje prestávkové spomienky.

 

Fedor Blaščák,  filozof

Na prvom stupni sme chodili dookola po tmavej chodbe, na konci ktorej bol „oltár“ s veľkou bustou Lenina a nápisom „Učiť sa, učiť sa, učiť sa.“ Ozvláštňovali sme si tú povinnú nudu napríklad hrou „kto stúpi na čiaru“. V piatom ročníku sme sa ako žiaci výberovej triedy stali subjektmi nepríjemného psychologického experimentu. Ten spočíval v tom, že namiesto voľných prestávok sme museli neustále vypĺňať nejaké psychologické testy. O čo im išlo, neviem, no trvalo to s prerušeniami celý rok. Ochorel som vtedy a možno práve z toho. Odvtedy som voči psychologickým testom podozrievavý a nad psychológov sa ako filozof vyvyšujem dodnes, lebo psychológovia svojimi pokusmi trápia iných ľudí, kým filozofi trápia akurát sami seba, respektíve svet vo všeobecnosti.

Eugen Jurzyca, bývalý minister školstva

Chodil som do školy, v ktorej sa triedy často presúvali do špecializovanej učebne. Väčšinou to zabralo malú prestávku. Cez veľkú prestávku sme asi všetci jedli desiatu od mamy. Okná v škole mali široké hladké vnútorné parapety. Dalo sa na nich hrať s kovovými mincami celkom adrenalínovú hru. Bavilo ma to. Len sme posúvali mince po parapete tak, aby sa prešmykli cez zúžené miesto, akoby bránku. Nič geniálne. Občas som sa cez prestávku aj učil.

Anton Martvoň, poslanec Smer

Pamätám si, ako sme sa museli na základnej škole prechádzať do kruhu. Na strednej škole za čias kapitalizmu to už bolo voľnejšie. Na vysokej škole už to bolo úplne voľné, študent si mohol počas prestávok vybavovať veci, ktoré potreboval, ísť na kávu s kolegami alebo si vymieňať skúsenosti z prednášok, prípadne si dopisovať zadania a domáce úlohy, ktoré si deň predtým nestihol urobiť.

Najpríjemnejšie pre mňa boli až prestávky na vysokej škole, kde už človek mohol nadviazať kontakt so študentkou, ktorá sa mu páčila a ktorej sa mohol inak prihovoriť len po prednáške. Tam to bolo najvoľnejšie a tie prestávky mám ešte najviac v pamäti.

Najmenej sa mi páčili asi prestávky za socializmu, keď sa chodilo dookola na nádvorí alebo v budove, keď pršalo. To bolo asi najmonotónnejšie a nedávalo to študentom takú voľnosť ako teraz.

Monika Kompaníková, spisovateľka

Mojou jedinou spomienkou na prestávky počas ZŠ je chodenie v kruhu na chodbe. Každý deň sme museli cez veľkú prestávku pochodovať v hustom rade, rovnakým krokom raz do jednej, raz do druhej strany. Pokrikovali po nás: „Nebehaj! Do radu!“ Podobné pochody v armáde a väzení popisuje v knihe Dozerať a trestať aj Foucault, a tak predpokladám, že cieľom bolo dosiahnuť u žiakov disciplínu – inak si účel týchto čudných pochodov neviem vysvetliť.

Samo Marec, publicista

Môj hlavný pocit z prestávok bol, že nám učiteľky buď a) hovorili, aby sme nevychádzali z triedy, alebo b) aby sme z triedy okamžite vyšli. To bolo cez veľkú prestávku. Potom sme sa do kruhu v dvojstupe prechádzali po chodbe.

Zážitok je skôr problém. Dostávali sme mliečne desiate a s nimi aj ochutené mlieko zabalené vo vreckách. Nikdy sa mi vrecko nepodarilo otvoriť tak, aby som sa nezašpinil, tak som ich potom nosil domov, aby som sa tomu vyhol. Čo zase znamenalo, že sa vrecká vždy roztrhli v taške a bolo to ešte horšie. Lenže potom jedného dňa po prestávke vošla do triedy súd­ružka učiteľka a povedala, že už nie je súdružka, ale pani. A mliečne desiate sa skončili.

Peter Lipa, spevák

Na základnej škole si pamätám len na prechádzanie. Na veľmi organizované prechádzanie. V zime sme sa prechádzali len po chodbe, v lete sa už dalo ísť aj na dvor, ale musel tam byť veľký poriadok. Keď sme boli väčší, už sme aj nejaký futbal hrali a schovávali sme sa na záchode. A potom si pamätám, ako som na priemyslovke chodil do suterénu s kolegami, ktorí fajčili, ale ja som nikdy nefajčil. Takže ja som chodil s nimi, lebo to bola dobrá partia. Fajčiari boli väčšinou dobrá partia a ja som s nimi pasívne fajčil tiež. No a potom sa začal život bez prestávok.

Táňa Pauhofová, herečka

Počas prestávok som strážila triedu a poriadok v nej. Dobrovoľne. Čo k tomu dodať.

 

 

Whisky, spevák kapely Slobodná Európa

Vymýšľali sme všelijaké habaďúry, veľakrát sme si cez veľkú prestávku odskočili na pivo, lebo sme vedľa gymnázia mali krčmu. Stretávali sme sa so staršími spolužiačkami. Ja už som ako prvák chodil za štvrtákmi a rozprávali sme sa o muzike, vymieňali sme si všelijaké platne a pásky, vtedy boli ešte dokonca kotúče. No a popritom sme si hovorili „story” s dievčatami.

Yxo, spevák kapely Hex

Na prestávky si spomínam veľmi dobre, lebo sme sa na ne vždy tešili. Vždy sme odrátavali posledné minúty z hodiny a už sme sa tešili najmä na veľkú prestávku, keď sme chodili cez leto aj von na dvor, kde sme si mohli zahrať aj futbal. Inokedy klasika – museli sme sa cez prestávku prechádzať „do kolečka“ na chodbách a počas tých prestávok nám dávali mliečne desiate a všelijaké tabletky na zuby. Mám len dobré spomienky, nikto ma nešikanoval, všetko bolo „oukej“.

Michal Hvorecký, spisovateľ

Prestávky sa odohrávali na betónovom školskom dvore. Z nudy a otupenosti sa dalo vytrhnúť len vlastným vymýšľaním a zakázanými aktivitami. Najlepšie si, prirodzene, spomínam na to, ako som tam postupne prišiel o väčšinu predných zubov. Debutoval som prekvapivo v zubárskom časopise ako objekt výskumu. Môj chrup to dotiahol až do vedeckej štúdie, ktorá vzbudila istý ohlas. Potom som nosil roky zlatú dvojku. Ako hovorieva moja mama: každá šelma býva poznačená.

Illah van Oijen, holandská fotografka

Prestávky vo waldorfskej škole v Haagu boli vždy vonku na veľkom dvore. Na základnej sme robili preteky alebo sme hrali o sklenené guľôčky, dievčatá si navzájom plietli vrkoče. Na gymnáziu to vyhral futbal alebo basketbal, alebo prechádzky v dunách za školou. Pamätám si, že keď som mala deväť rokov a otravoval ma veľký chlapec z vyššej triedy, tak som ho hodila o zem. Chodila som vtedy na džudo. Plakal. Učiteľ ma poslal za trest dnu, ale usmieval sa na mňa, že také malé dievčatko musí byť opatrné, keď má takú veľkú silu a dobrú techniku.

Zuzana Kovačičová, prorektorka pre študijné veci UK v Bratislave

Vždy som sa tešila na prestávky na jar a v lete. Vtedy sme mohli ísť von na školský dvor. Počas prestávok sme sa stretávali s deťmi z iných tried. Často sme si vymieňali informácie o tom, čo bolo na písomkách, či učiteľ skúšal, čo skúšal a akú má náladu… Sem-tam sa podarilo chlapcom futbalistom rozbiť okno, čo bolo pre nás ostatných spestrením dňa.

Pavol Šajgalík, predseda SAV

Prestávka na základnej škole na Sibírskej ulici bola nudná záležitosť. Jedli sme desiate, ktoré nám mamy pripravili, a pritom sme museli pochodovať v jednom smere na priestrannej chodbe školy. Vzhľadom na veľkú organizovanosť prestávok bola obľúbená úloha týždenníka: týždenník mal privilégium stráviť bez dozoru prestávku v triede a mohol si takto nerušene dopísať úlohy, ktoré doma nestihol.

Vladimír Balla, spisovateľ

Cez prestávky v škole som sa intenzívne bál svojich spolužiakov. Bál som sa ich oveľa viac ako učiteľov. Pre tento strach som sa neskôr pridal k tým spolužiakom, ktorí ubližovali slabším, aby som k tým slabším nepatril. Samozrejme, že sa za to dnes hanbím. Ale je to pravda, tak prečo to nepovedať.

Richard Sulík, predseda strany SaS

Počas veľkej prestávky sme sa museli ako pakovia prechádzať dookola. Pamätám si, že tam visela taká veľká propagandistická tabuľa s citátom generála Ludvíka Svobodu. Bol tam výborný text, na ktorý si spomínam dodnes: „Slobodu sme ľahko stratili a ťažko museli vybojovať späť.“ Človek bral to prechádzanie ako nejaké nutné zlo – vtedy som bol ešte príliš malý, aby som sa nad tým zamýšľal. Keď sme emigrovali v šiestej triede do Nemecka, tam už takéto divadlo nerobili.

Pavel Vilikovský, spisovateľ

Moje spomienky už sú trocha vyblednuté. Pokiaľ sa nám podarilo uniknúť pozornosti, bývali to búrlivé chvíle. Najmä na základnej škole, kde sme istý čas boli len chlapci. Tam mali prestávky násilný charakter – robili sme si navzájom zle. Ale neboli to životu nebezpečné záležitosti. A okrem toho sme sa v prezuvkách, v cvičkách, šmýkali po dlaždiciach. Keď už sme do školy chodili s dievčatami, boli sme trocha distingvovanejší. To už je veľmi ďaleko dnešnej mládeži. Myslím, že dnes už skôr cez prestávky ťukajú do mobilov a do tabletov a rozprávajú sa o tom, čo nové videli na internete. Takže tie fyzické prejavy, ktoré dominovali u nás, už nie sú.

Shooty, karikaturista

Keď som býval žiačik, cez školské prestávky sme sa väzenským spôsobom prechádzali stanoveným smerom v kruhu. Bolo to okolo roku 1984.

 

Juraj Kemka, herec

Celkový pocit z prestávok v osemdesiatych rokoch nebol veľmi príjemný. Nútili nás v trojiciach alebo vo štvoriciach prechádzať sa okolo kvetináčov v strede chodby, takže sme tých dvadsať minút museli vyzerať ako nejakí trestanci. Neviem, či sme sa vôbec medzi sebou mohli rozprávať. Dúfam, že v týchto časoch už to tak nie je, lebo to bolo hrozné. Lepšie spomienky mám na to, keď už sme boli väčší – mali sme verzatilky a opľúvali sme sa plastelínou, malými gumipuškami sme na seba púšťali ohnuté drôtiky, čo bolo veľmi nebezpečné. To boli také triedne boje medzi jednotlivcami aj skupinami.