Denník N

Uspel Uhrík, sudca, čo posielal Kisku do Izraela, aj dvojica ekológov. Zoznam nových europoslancov

Voliči zmenili poradie na kandidátke ĽSNS, ale aj Progresívneho Slovenska a Spolu.

Poznáme mená nových slovenských europoslancov. Voliči svojimi preferenčnými hlasmi zmenili poradie na kandidátke PS a Spolu, aj ĽSNS. Na kandidátke víťaznej koalície sa do europarlamentu dostala dvojica ekológov, Michal Wiezik a Martin Hojsík.

Na kandidátke ĽSNS zasa prvú dvojku Martin Beluský a Milan Mazurek prekrúžkovali podpredseda ĽSNS Milan Uhrík a sudca Miroslav Radačovský, ktorý súdil pozemkovú kauzu prezidenta Kisku.

Najviac krúžkov získala Monika Beňová zo Smeru, predbehla aj lídra kandidátky PS a Spolu Michala Šimečku.

Slováci zvolili 14 europoslancov, jeden z nich nastúpi až po Brexite. Pre nelogický zákon bude mať zatiaľ o europoslanca menej KDH, aj keď získalo viac hlasov ako SaS, ktorá bude mať dva mandáty. Dôvody vysvetľuje v blogu politológ Daniel Kerekes.

Pozrite si zoznam nových europoslancov.

Koalícia PS/Spolu

Michal Šimečka (35), 81 735 krúžkov

Pracoval v Bruseli v Európskom parlamente pre europoslancov Borisa Zalu a Libora Roučka a externe aj v think tanku CEPS (Center for European Policy Studies).  Spoluzakladal Progresívne Slovensko, v januári 2018 sa stal jeho podpredsedom. Pochádza z Bratislavy. Bol tiež výskumným pracovníkom Ústavu medzinárodných vzťahov v Prahe, zároveň pôsobil aj ako poradca českého ministra zahraničných vecí. Doktorandské a magisterské štúdium absolvoval na University of Oxford, kde v roku 2013 získal titul v oblasti politológie a medzinárodných vzťahov. Začínal ako novinár v denníku SME a britských Financial Times.

Michal Wiezik (39), 29 998 krúžkov

Vedec, vysokoškolský pedagóg (docent) a ekológ, blízky spolupracovník ochranára a ekológa Erika Baláža, pôsobí na Katedre aplikovanej ekológie Technickej univerzity vo Zvolene. Vypracoval stratégiu pre Karpatské bukové pralesy pre splnomocnenca vlády pre najmenej rozvinuté regióny. Pred voľbami nakrútil video a upozorňoval na letecké postreky na západnom Slovensku, ktoré inšpekcia životného prostredia zastavila. V koalícii je za Spolu.

Martin Hojsík (42), 27 549 krúžkov

Vyštudoval genetiku, od roku 1993 je aktivistom v oblasti životného prostredia, začínal v Slobode zvierat a v Greenpeace. Pracoval pre medzinárodnú mimovládku Four Paws bojujúcu za ľudské zaobchádzanie so zvieratami. Robil aj medzinárodné kampane za úsporu energie či za ochranu riek pred toxickými látkami. Pracoval aj na globálnych kampaniach zameraných na korporácie a verejné politiky pre Action-Aid, Greenpeace International. V koalícii je za Progresívne Slovensko.

Vladimír Bilčík (43), 26 202 krúžkov

Dlhé roky bol vedúcim výskumného programu Európska únia v Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku (SFPA). V roku 2016 kandidoval z 11. miesta na kandidátke strany Sieť, poslanecký mandát mu tesne ušiel (prekrúžkoval ho Martin Fedor). Po vzniku strany Spolu Miroslava Beblavého sa stal členom predsedníctva strany a jej expertom na zahraničnú politiku. Narodil sa v Bratislave. Študoval v Spojených štátoch aj na univerzite v Oxforde, doktorát si urobil na bratislavskej katedre politológie, kde pôsobí ako pedagóg.

 

Smer

Monika Beňová (50), 89 472 krúžkov

Spolu s Robertom Ficom zakladala v roku 1999 Smer a bola jeho generálnou manažérkou. Od roku 2000 do roku 2006 bola podpredsedníčkou tejto strany. Poslankyňou Európskeho parlamentu je nepretržite od roku 2004 a teraz kandiduje aj po štvrtýkrát a z prvého miesta. Je členkou socialistickej frakcie v EP a v posledných rokoch sa venuje najmä agende ochrany životného prostredia. V 90. rokoch pôsobila v  súkromnom sektore a bola riaditeľkou Rádia Koliba. Vyštudovala Fakultu politických vied a medzinárodných vzťahov Univerzity Mateja Bela.

Miroslav Číž (65), 51 362 krúžkov

Poslancom za Ficovu stranu je od roku 2002. V rokoch 2006 až 2010 bol podpredsedom parlamentu, teraz je podpredsedom poslaneckého klubu Smeru. V 80. rokoch pôsobil ako lektor v Inštitúte pre národné výbory a od roku 1990 do 2002  pracoval v Národnej rade a venoval sa hlavne problematike verejnej správy. Pred pádom komunizmu bol členom KSS, potom bol v SDĽ a neskôr v Smere. Absolvoval Právnickú fakultu UK.

Róbert Hajšel (52), 13 773 krúžkov

Vyštudoval Moskovský inštitút medzinárodných vzťahov (MGIMO). Od 1990 do 1992 pracoval ako editor pre agentúru ČSTK, od roku 1993 bol bruselským spravodajcom TASR a neskôr aj Slovenského rozhlasu. V roku 2005 sa stal riaditeľom Kancelárie Európskeho parlamentu na Slovensku.

 

ĽSNS

Milan Uhrík (34), 42 779 krúžkov

Pred vstupom do politiky pracoval ako IT manažér a vývojár. V Kotlebovej ĽSNS je podpredsedom strany. V roku 2015 spoluorganizoval protest v Gabčíkove proti migrantom na Slovensku. Pochádza z Nitry, vyštudoval Kybernetiku na Slovenskej technickej univerzite, kde v roku 2012 ukončil aj doktorské štúdium.

Miroslav Radačovský (65), 42 276 krúžkov

Bývalý sudca Okresného súdu v Poprade. V roku 1999 pri dopravnej kontrole uňho policajti našli 18 skladačiek kokaínu a nelegálne držanú guľovnicu. Sudca tvrdil, že zadržané veci nepatria jemu, ale jeho synovi, ktorému chcel pomôcť, a tak mu ich zabavil. Súd sa ťahal až do roku 2012, keď ho súd v Žiline zbavil obvinení. Pojednával o kauze pozemkov v obci Veľký Slavkov, v ktorej sa prezident Andrej Kiska súdil s popradským lekárom. Po vynesení rozsudku Radačovský povedal, že na mieste prezidenta by sa vzdal funkcie a presťahoval sa do USA či Izraela. Po kritike sa postu sudcu vzdal.

KDH

Ivan Štefanec (57), 33 128 krúžkov

V rokoch 2006 až 2015 bol členom SDKÚ, za túto stranu sa v roku 2014 stal europoslancom. Po rozpade SDKÚ prešiel ku KDH.  Pred vstupom do politiky pracoval od roku 1994 pre slovenskú pobočku Coca-Coly, najskôr ako finančný riaditeľ, neskôr ako generálny riaditeľ. Od roku 2004 do júla 2006 pracoval pre vládu, najskôr pri riadení vládneho Výboru pre obnovu a rozvoj Vysokých Tatier a neskôr ako splnomocnenec pre zavedenie eura.  Narodil sa v Považskej Bystrici, začínal ako programátor výpočtovej techniky v Považských strojárňach.

Miriam Lexmann (46) – nastúpi po brexite, 27 883 krúžkov

Po vstupe Slovenska do EÚ pôsobila ako osobitný stály zástupca Národnej rady pri Európskom parlamente a inštitúciách EÚ, má skúsenosti z pôsobenia pri Rade Európy či radkyne v Európskom parlamente. Je riaditeľkou Európskej kancelárie Medzinárodného republikánskeho inštitútu v Bruseli a poradkyňou KDH pre zahraničné otázky. Patrí medzi známych kresťanských aktivistov, organizovala školenia kresťanských lídrov a vystupuje proti interrupciám. Narodila sa v Bratislave, pochádza z disidentskej rodiny.

SaS

Lucia Ďuriš Nicholsonová (42), 52 331 krúžkov

Poslankyňa a bývalá novinárka. Do politiky vstúpila v roku 2010 za SaS. Za vlády Ivety Radičovej bola štátnou tajomníčkou na ministerstve práce a sociálnych vecí. Od roku 2012 bola poslankyňou. V roku 2016 sa stala podpredsedníčkou parlamentu. V minulosti kritizovala Richarda Sulíka za jeho výroky o utečencoch.

Eugen Jurzyca (61), 33 540 krúžkov

Ekonóm a poslanec za SaS. Za vlády Ivety Radičovej bol ministrom školstva, vtedy ešte za SDKÚ. Premiérka nebola s jeho prácou spokojná a hodnotila ho ako najhoršieho ministra. Dnes sa školstvu v SaS nevenuje, je tímlídrom pre verejné financie. Pred vstupom do politiky bol riaditeľom INEKO, členom Bankovej rady Národnej banky Slovenska či podpredsedom Protimonopolného úradu. Bol poradcom niekdajšieho ministra financií Ivana Mikloša a Ivety Radičovej, ministerky práce.

 

OĽaNO

Peter Pollák (46), 23 815 krúžkov

Prvý rómsky poslanec v slovenskom parlamente. V rokoch 2012 až 2016 bol splnomocnencom vlády pre rómske komunity. Po odchode ho rómski aktivisti kritizovali, že úrad nechal vo finančnom aj v programovom chaose. Najvýraznejšou zmenou, ktorú sa mu podarila presadiť, bola novela zákona, podľa ktorej si musia nezamestnaní odpracovať sociálnu podporu, ak im úrad práce alebo obec dá prácu. Predseda strany Igor Matovič z kandidátky odstúpil v jeho prospech. „Obávam sa, že takto o týždeň budú zaplavené titulky novín tým, že na Slovensku vyhrala fašistická strana. Druhá veta ale bude, že si zvolili Róma do parlamentu,“ odôvodňoval Matovič svoje rozhodnutie.

Nezávislosť médií na Slovensku nebola od roku 1989 nikdy vo väčšom ohrození, ako je teraz. Ak nás chcete podporiť nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom. Vopred ďakujeme🤞

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Európska únia

Slovensko

Teraz najčítanejšie