Denník N

Ak by išlo ešte viac peňazí folklóru, obávam sa, že by ho to zničilo, hovorí šéf umeleckého fondu

Jozef Kovalčik. Foto N - Tomáš Benedikovič
Jozef Kovalčik. Foto N – Tomáš Benedikovič

Fond na podporu umenia (FPU) rozdeľuje ročne 20 miliónov eur. Vznikol v roku 2014 ako snaha presunúť prideľovanie dotácií do rúk odborníkom a nezávislej organizácii. Od začiatku fungovania vedie fond Jozef Kovalčik, ktorého minulý týždeň opätovne zvolili do tejto funkcie.

V rozhovore rozpráva aj o tom:

  • akú zmenu vidí vo vedení ministerstva kultúry na čele s Ľubicou Laššákovou a Marekom Maďaričom
  • čo ukázala mimoriadna dotácia pre folklór a tradičnú kultúru, ktorá sa navýšila na 3 milióny eur
  • prečo a ako chce zrekonštruovať 36 regionálnych a krajských knižníc
  • že odvádzanie dvoch percent z autorských zmlúv je nespravodlivé
  • či si nemá kultúra na seba sama zarobiť

Zvažovali ste, že by ste na pozíciu riaditeľa už nekandidovali?

Áno, nebolo to pre mňa jasné a váhal som. Posledných desať mesiacov vo fonde nebolo ľahkých.

Prečo?

Posledné tri mesiace prebiehal audit, ktorý mal pôvodne trvať omnoho kratšie. Navyše, podmienky vo fonde sa zmenili. A už som bol z toho v istom momente unavený.

Čo napokon rozhodlo?

Povedal som si, že je dôležité dokončiť, čo som začal. Z toho, čo som si pred štyrmi rokmi predstavoval, sa mi nepodarilo ani zďaleka zrealizovať všetko. Samotný administratívny rozbeh fondu trval omnoho dlhšie, než som predpokladal. A navyše, prišli aj nové nápady, za štyri roky sa veľa zmenilo. Dôležitým momentom a motiváciou boli aj moji kolegovia. Myslím, že sme tu vybudovali silný tím.

Tento rok ministerstvo kultúry menovalo niektorých nových členov Rady FPU, zmena nastala aj na mieste predsedu rady. Malo aj to vplyv na vaše rozhodovanie?

Áno, nebol to jednoduchý moment. Peter Michalovič bol na čele Rady FPU od začiatku fungovania fondu a svoju prácu robil veľmi dobre. Pani Stasselová, generálna riaditeľka Univerzitnej knižnice, ktorá ho nahradila, v tomto nie je žiadnym problémom, ale dôvod na zmenu na predsedníckom mieste som nevidel žiadnu.

Na druhej strane som však očakával, že príde viac nominácií na členov rady. Pokiaľ viem, na oblasť hudby prišla jediná nominácia. Do hudby pritom dávame najviac peňazí a pôsobí v nej najviac subjektov a ani natoľko silné prostredie nedokáže vyprofilovať viacerých kandidátov, z ktorých by ministerstvo mohlo vyberať.

Fond je organizácia nezávislá od ministerstva kultúry, cítite však vo fonde nejaký rozdiel medzi tým, ako viedol ministerstvo Marek Maďarič a ako ho teraz vedie Ľubica Laššáková?

Nemôžem povedať, že by nám ministerstvo robilo nejaké prekážky. Rozdiel však pociťujem. Za pôsobenia Maďariča malo ministerstvo kultúry jasnú predstavu o ďalších krokoch, ktoré chce realizovať. Skúsim byť konkrétny a poviem dva príklady, ktoré sa týkali priamo fungovania fondu. Veľa nádejí sme vkladali do prijatia zákona o sponzorských zmluvách. Bola by to pre nás veľmi výrazná pomoc – buď priama, lebo by nám firmy či jednotlivci mohli dať financie formou sponzorských darov, alebo nepriama v tom zmysle, že by mohli podporovať konkrétne kultúrne aktivity vo svojej oblasti pôsobenia či lokalite.

Dnes to nejde?

Dnes je to prakticky nemožné, lebo to nedáva zmysel. Z každého daru by totiž firma musela ešte odviesť 20-percentnú daň, čo nikto neurobí. Aj my sme dostali niekoľko takýchto ponúk z prostredia vývojárov počítačových hier, ale následne si to všetci rozmysleli. Zákon, ktorý sa pripravoval, by však umožňoval poskytnúť sponzorský dar bez zdanenia, naopak, ešte by si ním firmy a jednotlivci mohli znížiť svoj daňový základ, čo by ich už mohlo motivovať.

Z linky týchto progresívnych opatrení, ktoré by zlepšili celý ekosystém financovania kultúry, sa ustúpilo, a tým sa situácia zásadne zmenila.

A druhý príklad?

Druhou naplánovanou zmenou, ktorá bola takmer vo finálnom štádiu príprav, bolo rozšírenie oblasti podpory o hudobné nástroje a umelecké diela. Prakticky by to fungovalo tak, že fond by kúpil hudobné nástroje, ktoré sú nákladné, a tie by sa dali do užívania buď jednotlivcom alebo hudobným telesám. V prípade umeleckých diel sme mali v pláne akvizície umeleckých diel medzinárodného významu, ktoré by sme dali do správy predovšetkým národnej galérie či regionálnych galérií. Predbežná úvaha hovorila o 10 miliónoch eur ročne. Bola by to mimoriadne dôležitá investícia, lebo by sa tým dlhodobo zhodnocoval majetok štátu. Ak sa totiž národná galéria chce stať prestížnou galériou európskeho významu, bez nákupu zbierkových predmetov svetových autorov to nepôjde.

Namiesto toho dostal fond začiatkom roka mimoriadne financie vo výške 1,5 milióna eur určené konkrétne na podporu folklóru a tradičnej kultúry. Ako túto výzvu dnes vyhodnocujete?

Bolo to zaujímavé z viacerých dôvodov.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Ľubica Laššáková

Rozhovory

Kultúra

Teraz najčítanejšie