Rada pre prezidenta Kisku: Volebný systém treba reformovať, nie meniť
Kiska by mal namiesto nereálnych vízií zmeniť škodlivý stav, ktorý nám tu zostal po Mečiarovi.
Autor je politológ, rektor BISLA
Prezident Andrej Kiska prichádza s nerealistickým plánom zmeniť náš pomerný volebný systém na zmiešaný, tak ako to existuje v Nemecku. Navrhuje, aby sa približne polovica členov parlamentu volila väčšinovo, a zvyšok pomerne ako doteraz. Ten systém je kompromis medzi väčšinovým volebným systémom, známym v anglosaských krajinách, a pomerným, ktorý máme u nás a vo väčšine štátov Európskej únie. Zdalo by sa, že je to ideálny kompromis. Nie je to však tak a vysvetlím dôvody.
Zrekapitulujme si najskôr rozdiel medzi dvoma základnými volebnými systémami – väčšinovým a pomerným – a porovnajme ich s navrhovaným zmiešaným volebným systémom.
Väčšinový systém síce posiela poslanca z každého obvodu, ale zároveň redukuje počet strán na dve či tri (u nás maximálne štyri, keďže by v niektorých okrskoch dominovali maďarské strany). V každom okrsku by vyhral kandidát najsilnejších strán a prepadli by hlasy voličov, ktorí by hlasovali za malé strany.
V politológii je preto väčšinový systém považovaný za stabilný, ale nespravodlivý, pretože takmer vždy má väčšinu jedna strana a nehrozia predčasné voľby. Naopak, náš pomerný systém je považovaný za veľmi spravodlivý, ale nestabilný, pretože takmer vždy vládne koalícia strán a tie po koaličných nezhodách často vyhlásia predčasné voľby.
Zmiešaný model medzi týmito dvoma modelmi by sa preto mohol zdať ako pozitívny kompromis. V princípe aj je, ale nie pre nás a nie v tomto momente.
Po prvé, je to