Denník N

Umenie môžete začať zbierať, aj keď nemáte veľa peňazí, hovorí Nina Gažovičová

Nina Gažovičová. Foto - Lívia Štokingerová
Nina Gažovičová. Foto – Lívia Štokingerová

Orientovať sa však iba podľa toho, čo sa človeku páči, nemusí znamenať, že to bude hodnotné dielo a dobrá investícia, upozorňuje Nina Gažovičová, historička umenia a licitátorka aukčnej spoločnosti Soga.

V rozhovore hovorí aj o tom:

  • že kvalitné umenie mali radi aj komunisti, hoci v štátnych galériách viseli najmä budovateľské diela
  • prečo slovenskí zberatelia stále kupujú najmä overenú „klasiku“
  • na aké diela si treba dať pozor
  • prečo jej je sympatický projekt grafík, ktoré vydávajú Čierne diery

Svoju knihu ste nazvali Trh nikdy nespí. V našich podmienkach to však občas vyzerá, že minimálne drieme. Ako ste to mysleli?

Publikácia vychádza z mojej dizertačnej práce a skúma dva dejinné úseky: obdobie rokov 1948 – 1989 a následne mapuje vývoj trhu od pádu železnej opony takmer až po súčasnosť. V domácom prostredí sa zvykne hovoriť, že pred revolúciou u nás trh s umením neexistoval. Výskum však ukázal, že miera podpory obchodovania, ako aj funkčnosť a efektívnosť systému bola najmä začiatkom 50. rokov mimoriadne vysoká.

Navyše, potvrdzuje sa, že napriek ideologickému či inému tlaku si obchod vždy svoju cestu nájde, a tak to bolo aj u nás. Kniha neponúka návod, čo a ako kupovať. Historizuje vývoj trhu, prináša teoretickú bázu a verím, že aj pre iných bádateľov otvára nové témy.

Prečo je vôbec dôležité, aby fungoval trh s umením?

Trh je súčasť umeleckého sveta, akokoľvek by sme sa tomu chceli brániť. Bez fungujúceho trhu, bez interakcií inštitúcií a zberateľov, sa neposunie ďalej ani širšie povedomie o našom umení v medzinárodnom kontexte. Na to, aby sa naše umenie začlenilo do európskeho príbehu dejín umenia, potrebujeme mať na odbornej úrovni spracované kľúčové mená našich dejín, ale zároveň musíme byť schopní poskytnúť obchodný servis pre inštitúcie a zberateľov na tej najvyššej úrovni.

Po roku 1989 mali naši umelci aj teoretici veľkú snahu preniknúť na západné trhy, do galérií, ale aj do prostredia obchodu. V tom čase sa tieto dve oblasti nedokázali prepojiť tak, ako sa to deje už dnes. V súčasnosti konečne registrujeme vážny medzinárodný záujem napríklad o dielo Jany Želibskej, Júliusa Kollera, Márie Bartuszovej, Romana Ondáka či Stana Filka. Nedeje sa to iba na úrovni výskumu, kurátorských výstupov v popredných svetových galériách a múzeách, ale aj na veľtrhoch.

Pohľad do výstavy Trh nikdy nespí v bratislavskej Soge, ktorú môžete ešte cez víkend navštíviť. Vpravo je dielo Jany Želibskej Dve, ktoré sa v roku 2016 vydražilo na londýnskej aukcii Sotheby’s. Pár rokov predtým sa pritom doma nepredalo. Foto – Lívia Štokingerová

Výstava Trh nikdy nespí mapovala hlavné trendy a tendencie slovenského trhu s umením po roku 1989. Vľavo dielo Stana Filka, vpravo Martina Benku. Foto – Lívia Štokingerová

Prečo by mal trh s umením zaujímať niekoho, kto na kupovanie umenia nemá peniaze?

Obchod s umením nie je iba o peniazoch. Ak sa totiž pozrieme späť v čase,

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Rozhovory

Teraz najčítanejšie