Ministerstvo štiepenia spoločnosti

Na to treba mať guráž. Večer v televízii kritizovať žiadateľov o granty v oblasti spoločensky znevýhodnených skupín za to, že chcú na projekty priveľa. Neodpovedať na otázku, prečo kmeňové inštitúcie ministerstva dostali rozhodnutie o peniazoch na prioritné projekty s viacmesačným oneskorením. Namiesto toho vykresliť národnú galériu ako bezodnú dieru, ktorá už nevie, čo by od radosti finančne chcela.

A toto všetko pri vedomí, že čoskoro pôjde von informácia o zvýšení podpory folklóru o jeden a pol milióna na celkovo tri milióny eur. Bez toho, aby bola na stole relevantná analýza, prieskum alebo doklad o existujúcej potrebe v takomto objeme. Aj takto môže vyzerať gesto kultúrnej politiky.

Národný relax

Najprv detail: Pohľad do zoznamu žiadateľov o granty rýchlo ukáže, že kritizovaní LGBTI aktéri neboli zďaleka jediní, ktorých žiadosti išli do desaťtisícov eur. Hodnotiť ich nároky ako prehnané je z tohto pohľadu účelové. Za to, že ministerka Ľubica Laššáková pod mottom „tak ma ukameňujte“ označila iné projekty za hodnejšie podpory, si možno vyslúži bod v kategórii úprimnosť. V slovníku štátnej úradníčky však takáto verejná segregácia nemá čo hľadať.

Dnes to vyzerá tak, že najviac znevýhodnenou skupinou sú folkloristi. Na ich činnosť totiž pôjde päťnásobok objemu všetkých podporených projektov spoločensky marginalizovaných skupín. Čo sa týka zdôvodnenia, stále nevieme oveľa viac ako to, že ľudia „pri tejto autentickej tradičnej kultúre relaxujú a veria vo svoj národ ako nositeľa hodnôt a tradícií“ (premiér Pellegrini).

Ak by dôvodom mali byť injekcie finančných prostriedkov do regiónov, tak sa akcentovaním folklóru len držíme stereotypu, že mimo Bratislavy chodia ľudia na koňoch a v krojoch. Folklór má navyše už dnes dostupný finančný mechanizmus vo Fonde na podporu umenia (FPU). Štatistika prvej špeciálnej ministerskej výzvy v oblasti tradičnej kultúry navyše hovorí, že tretina uchádzačov o podporu ani neuhádla, čo folklór je. Ak je to dôvod na ďalšie 1,5-miliónové zvýšenie, tak vôbec neznie presvedčivo. Riaditeľ FPU Jozef Kovalčik dokonca upozorňuje, že priveľa peňazí môže folklór zničiť.

Môžeme špekulovať, či to celé nie je len veľmi drahý trucpodnik proti liberálnej chobotnici alebo naháňanie predvolebných politických bodov. S istotou sa však dá povedať, že ide o nesystémový krok. V materiáli Stratégia rozvoja kultúry Slovenskej republiky na roky 2014 – 2020 sa neuvádza, že folklórna tvorba živorí a potrebuje nevyhnutnú záchranu. Píše sa tam však, že jedným z najväčších problémov domácej kultúrnej politiky je, že nemá žiadnu stratégiu. Môžeme doplniť, že tento stav pretrváva.

Gigantická úloha

Poďme však k vážnejšej veci: LGBTI a folklór sú explozívne pojmy.