Michal Červený
Ak na Slovensku nepribudne nová hokejová hala s päťcifernou kapacitou, zväzovým funkcionárom sa neoplatí ani pomýšľať na to, že by sa ešte niekedy mohli uchádzať o organizovanie majstrovstiev sveta.
Šampionáty do roku 2025 už poznajú svojich organizátorov, Slovensko bude mať šancu zabojovať o majstrovstvá v rokoch 2026 až 2028.
„Košice nie sú tam, kde potrebujeme. Potrebujete postaviť nový štadión s vyššou kapacitou, a to medzi 12- až 14-tisíc divákmi,“ povedal René Fasel, prezident IIHF na tlačovej konferencii v Bratislave.
„Páči sa mi ten bratislavský, ale potrebujete vyššiu kapacitu. Je to nutnosť,“ dodal.
Martinovi Kohútovi, prezidentovi Slovenského zväzu ľadového hokeja (SZĽH), to Fasel povedal už na začiatku šampionátu:
„Po návšteve otváracieho ceremoniálu v Košiciach od neho vyšla priama odpoveď, že tu sa už majstrovstvá sveta nikdy hrať nebudú,“ povedal Kohút. „Košice určite stačia na najvyššiu slovenskú súťaž, ale šampionát tam už nebude.“
Bratislavský Zimný štadión Ondreja Nepelu má kapacitu 10 055 miest, na MS okolo 9-tisíc. Steel Aréna v Košiciach má zhruba o dvetisíc miest nižšiu kapacitu.
Banská Bystrica a Zvolen
Kohút tvrdí, že na zväze o potrebe väčšieho štadióna vedeli už aj zo svojich interných analýz.
„Jeden veľmi dobrý štadión máme na východe, druhý na západe, bolo by dobré pozrieť sa na stredné Slovensko,“ povedal. Malo by ísť o spoločný štadión pre región Banskej Bystrice a Zvolena.
Z analýz im vyšlo aj to, že nový štadión by sa uživil v každej oblasti, v ktorej je aspoň 500-tisíc ľudí.
Na východe sú zrekonštruované štadióny v Poprade, Kežmarku či Michalovciach. Preto sa hovorí o štadióne pre oblasť Trenčín – Dubnica nad Váhom, Žilina – Martin, Banská Bystrica – Zvolen a aj Nitra – Nové Zámky.
„Nemali by to byť len zimné štadióny, ale multifunkčné športové centrá, ktoré by pokrývali celé oblasti. Postavené by boli kaskádovým spôsobom,“ uviedol Kohút.
Dodal, že na jeden typ podujatia by kapacita bola napríklad 2-tisíc divákov, na iné by sa zas zvýšila, „aby to bolo nákladovo udržateľné“.
„Vieme, čo treba urobiť, len musíme nájsť spôsob, ako to urobiť,“ dodal.
Kto však štadión(y) zaplatí? „Máme osem rokov na to, aby sme to skúsili prefinancovať oboma spôsobmi – cez súkromné aj cez štátne peniaze,“ povedal Kohút. „V Maďarsku a Česku sú (súkromní investori – pozn. red.) motivovaní, aby išli do takýchto projektov, nemusí to byť financované len vládou.“
Kohút tvrdí, že počas jeho trojročného funkčného obdobia sa postavilo alebo zrekonštruovalo desať ľadových plôch. „A to stačilo komunikovať so súkromníkmi a mestami,“ povedal Kohút.
V júni zväz v Liptovskom Hrádku otvorí prvú minihalu a od septembra bude v Trenčíne pod dohľadom Richarda Pavlikovského fungovať hokejová škola.
Musíme hrať kvalifikáciu
V Bratislave sa na piatkovom kongrese IIHF rozhodlo o organizátoroch šampionátov 2023 až 2025. Postupne sa MS budú konať v Rusku, Česku a v roku 2025 si Švédi a Dáni šampionát rozdelia.
MS 2020 budú vo Švajčiarsku, potom v Lotyšsku a Bielorusku, MS 2022 vo Fínsku.
Kongres priniesol aj rozhodnutie, že čínski hokejisti nebudú musieť absolvovať kvalifikáciu na domáce zimné olympijské hry 2022 v Pekingu.
„Nemali sme inú možnosť, bez domáceho tímu by to bolo čudné,“ povedal Fasel.
Automatický postup Číny znamená, že okrem nej na MS automaticky pôjde už len osem najlepších krajín z rebríčka IIHF: Kanada, Rusko, Švédsko, Fínsko, Česko, USA, Nemecko a Švajčiarsko.
Na turnaji sa zúčastní dvanásť krajín.
Slovensko sa vďaka domácim MS posunulo na deviatu priečku rebríčka, preto zostalo prvé pod čiarou a prvýkrát od roku 1993 bude musieť absolvovať olympijskú kvalifikáciu.
Na základe rebríčka však má právo zorganizovať jeden z troch kvalifikačných turnajov, ktorých víťazi si zahrajú v Pekingu.
Konať sa bude koncom augusta 2020, Kohút však ešte nevie povedať, v ktorom slovenskom meste.
„Oznámime to v krátkom čase,“ povedal. Už je však isté, že súpermi Slovákov budú Bielorusi, Rakúšania a jeden kvalifikant.
Zisk pre nové vedenie zväzu
Fasel uviedol, že umiestniť domáci tím do Košíc bolo tento rok „nie riskom, ale výzvou“. „Bol som veľmi prekvapený úrovňou zápasov. Prišlo 119 hráčov z NHL. Je to dobrý signál, že chcú prísť. Atmosféra v Bratislave aj v Košiciach bola fantastická,“ povedal.
Fasel ocenil aj to, že hráči z NHL nechcú za reprezentovanie peniaze; IIHF im platí len poistenie.
Účasti hráčov pomohlo aj to, že MS sa konajú neskoršie, ako to bolo zvykom v minulosti. Z play-off o Stanleyho pohár stihne vypadnúť viac hráčov.
Rozhodnutie umiestniť slovenský tím do Košíc pripisuje Kohút analýzam, ktoré si zväz spravil. „Konečný výsledok tie analýzy prekročil. Ani nie tak v číslach, ale v atmosfére, ktorá v Košiciach panovala,“ povedal.
„Je to poučenie do budúcnosti: netreba všetko robiť v Bratislave alebo na západnom Slovensku. Ak sa niektoré podujatia urobia na strednom alebo na východnom Slovensku, prinesie to niečo aj Bratislave. Aj Bratislava bola plná fanúšikov z celého sveta,“ povedal Kohút, rodák z Michaloviec.
Ziskové boli už majstrovstvá sveta 2011, ktorých šéfom bol rovnako ako teraz Igor Nemeček, medzitým aj prezident SZĽH. V hrubom podľa správy z kongresu SZĽH z roku 2011 zarobili 2,5 milióna eur. Kohút tento rok hovoril, že MS pred ôsmimi rokmi zarobili 3,5 milióna.
„Ekonomický výsledok budem prezentovať najneskôr na júnovom kongrese SZĽH. Už počtom predaných lístkov sme výrazne prekročili MS 2011 a verím, že výrazne prekročíme aj zisk,“ informoval Kohút.
„Výkonný výbor SZĽH mi už schválil, že využitie zisku bude mať v kompetencii nové vedenie zväzu.“
Kohút ešte nechce povedať, či bude opäť kandidovať, oznámi to však v priebehu nasledujúcich dvoch týždňov.
Štadióny sa podarilo vyťažiť na približne 90 percent a šéf organizačného výboru Igor Nemeček predpokladá, že po finále sa podarí prekročiť hranicu 450-tisíc divákov.
Pred poslednými dvomi hracími dňami navštívilo oficiálne fanzóny v Bratislave a v Košiciach vyše 200-tisíc ľudí.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
