Vašečka: Kiska môže mať po úspechu PS/Spolu veľké bolenie hlavy

Prekvapili vás neoficiálne výsledky, v ktorých vyhrala koalícia PS/Spolu a Smer je až druhý?

Víťazstvo v PS/Spolu asi mnohí nečakali, je to koniec koncov stále v podstate mimoparlamentná strana – majú síce poslancov, ale neprešli sitom volieb. V tomto zmysle to je prekvapenie pre mnohých, najmä politických súperov. Úprimne, mňa to až tak neprekvapilo, keďže nástup PS/Spolu bol masívny. Kandidáti vyžarovali energiu, viezli sa na víťaznej vlne a najmä – ponúkli autentický proeurópsky prístup a vrátili do prístupu k EÚ entuziazmus, ktorý bol na Slovensku v rokoch 1998 – 2004. Nebáli sa hovoriť, že sú jednoznačne proeurópski, hovorili o hlbšej integrácii Európskej únie a tým oslovili veľkú časť spoločnosti, ktorú doteraz strany neoslovili.

Čo výsledky eurovolieb hovoria o krajine?

Účasť je pomerne nízka, aj keď vyššia ako minule, no podobná ako v roku 2009. Uvidíme, či Slovensko bude na poslednom mieste, alebo nám budú „konkurovať“ Česi či Bulhari. Nemôžeme z toho vyvodzovať ďalekosiahle závery pre krajinu, no napriek nízkej účasti sa potvrdila objednávka na zmenu, ktorú vidieť vo voľbách v poslednom období – do VÚC, v komunálnych i prezidentských voľbách. Ale môžeme hovoriť o tom, čo nám výsledok napovedá pri európskej téme: Slovensko je stále silne proeurópska krajina – na základe týchto výsledkov i na základe výskumov verejnej mienky. A zároveň platí, že prvýkrát od vstupu do EÚ sú témy nášho členstva a princípy fungovania EÚ schopné polarizovať obyvateľstvo. ĽSNS zaznamenala ďalší zo svojich úspechov a minimálne v týchto voľbách vymazala ostatné antisystémové a populistické strany.

Čakali ste, že budú mať 12 percent?

Očakával som, že budú mať ešte viac. Vzhľadom na nízku účasť sa ukazuje, že mobilizácia antisystémového voliča v eurovoľbách bola predsa len nižšia ako v prezidentských. Výsledky navonok vyzerajú, že Slovensko je v podstate proeurópskou krajinou s výnimkou jednej strany. My vieme, že to je trochu zložitejšie, ale zvonku vyzeráme ako silne proeurópska krajina.

Od koho ĽSNS preberala voličov? Bolo to aj na úkor napríklad Sme rodina alebo SNS, ktoré výrazne klesali?

Netrúfam si to teraz hodnotiť. Môže to byť spôsobené aj tým, že voliči SNS a Sme rodina neprišli voliť. Ešte nevieme, do akej miery ich ĽSNS mohlo „tunelovať“. Pre túto chvíľu by som skôr postavil hypotézu, že ich voliči jednoducho neprišli, lebo ich SNS a Sme rodina nezmobilizovali. To, že Boris Kollár reční v Miláne po taliansky na námestí, voliča Sme rodina asi výnimočne neosloví.

Sme rodina, SNS a tiež Most-Híd mali horšie výsledky, ako im merajú prieskumy. Hlavným dôvodom ich neúspechu v eurovoľbách je teda to, že ich voliči neprišli voliť?

Áno. Mnohé z týchto strán nerobili zásadnú kampaň. V prípade Sme rodina sa mohlo stať, že chceli zopakovať postup z parlamentných volieb, teda masívnu aktivitu na Facebooku. A to v týchto voľbách tak silno nemuselo fungovať, čo však neznamená, že to nebude fungovať vo voľbách parlamentných. Celkovo je zrejmé, že slovenskí voliči, ktorí sú protieurópski alebo proti tej podobe Únie, ako ju poznáme, sa volieb významnejšie nezúčastnili. Výsledky budeme musieť ešte analyzovať, ale myslím si, že skôr voliť neprišli tí, ktorým na Únii nezáleží.

Ako si vysvetľujete, že Smer prehral po 15 rokoch voľby?

Smer je na druhom mieste a pozorovateľ zvonka by to mohol hodnotiť ako relatívny úspech, ale my zvnútra vieme, že sú to v skutočnosti šieste voľby, kde Smer stráca, kde mal horšie výsledky ako v minulosti. To, že ho preskočili strany, ktoré sa ešte ani nezúčastnili parlamentných volieb, je pre Smer rovnako zničujúci výsledok, ako keď Roberta Fica v prezidentských voľbách v roku 2014 porazil vtedy v podstate neznámy Andrej Kiska.

Ako to zmení politiku Smeru?

Myslím si, že politika Smeru sa nezmení a nebudú z toho opätovne vyvodzovať žiadne ďalekosiahle závery. Do istej miery tieto voľby vypustili, neboli veľmi aktívni – veď si spomeňme na nasadenie Smeru v posledných parlamentných aj prezidentských voľbách. Smer sa viditeľne ide sústrediť na voľby, ktoré sú preň dôležitejšie – na parlamentné v roku 2020.

Do akej miery sa môžu výsledky eurovolieb preklopiť do parlamentných?

Do istej miery áno. PS/Spolu ide na víťaznej vlne a tá sa môže teraz ešte znásobiť. Pokles Smeru je viditeľný, potenciálne problémy SNS a Mosta-Híd byť úspešní sa potvrdili. A kresťanské strany si otestovali svoju silu vo vzťahu k rôznym antisystémovým stranám, ktoré kresťanstvo používajú a zneužívajú – nielen KDH, ale aj Kresťanská únia zaznamenali úspech. Aj keď KÚ nebude mať v Európskom parlamente svojho zástupcu, ich percentá vypovedajú o existujúcej objednávke.

Do akej miery sa v týchto voľbách prejavil efekt víťazstva Zuzany Čaputovej v prezidentských voľbách?

Efekt Čaputová sa najmä na výsledku PS/Spolu podpísal. Vlna entuziazmu, že politika na Slovensku môže vyzerať aj inak, neopadla. Ľudovo povedané: keď sa darí, tak sa darí. Ale je to aj výsledok masívneho nasadenia v kampani. PS/Spolu boli veľmi aktívni na Facebooku aj v stretávaní sa s ľuďmi, či dokonca v behaní za dobrým výsledkom. PS/Spolu mohli byť úspešní i vďaka tomu, že ako jediní hovorili jasnou rečou, že sú za prehĺbenie európskej integrácie v časoch rôznych globálnych ohrození. Hovorili, že ak ľudia neprídu voliť, naša budúcnosť v Európskej únii tak, ako ju poznáme, môže byť ohrozená. A to zafungovalo.

Prečo to mohlo zafungovať?

Mnohé strany – aj keď nie sú euroskeptické – neprinášajú veľa nadšenia do témy, Úniu kritizujú či tému obmedzujú na tému eurofondov a tým vlastne prehlbujú všade rozšírenú skepsu ohľadne budúcnosti. Entuziazmus sme tak videli vlastne iba pri PS/Spolu a KDH a obidvom to prinieslo dobré výsledky. Už rok žijeme v atmosfére, v ktorej ľudia, ktorí hovoria pozitívne a najmä s nadšením o EÚ, sú považovaní za tak trochu bláznov či ako sa hovorí v Česku – eurohujerov. A mnohým ľuďom to prekážalo. Výsledky volieb ukazujú, že tí, ktorí to tak cítia, sa nemusia báť pozitívne hovoriť o Únii a väčšej integrácii, že je ich viac, ako si mysleli.

Už onedlho by mal Andrej Kiska predstaviť svoju stranu. Ako ho môžu tieto voľby ovplyvniť?

Keby som bol Andrej Kiska, teraz budem mať veľké bolenie hlavy, lebo zakladať stranu v čase víťaznej vlny koalície PS/Spolu môže znamenať aj neúspech. Andrej Kiska hovorí, že by chcel založiť stranu, ktorá chce vyhrať voľby. Ak nebude mať okamžite po ohlásení strany nad päť percent, bojím sa, že by sa projekt mohol začať brodiť v bahne. Momentálne by som bol na jeho mieste ešte opatrnejší ako pred pár mesiacmi. Pripomeniem, že pôvodne Spolu aj PS počítali, že Andrej Kiska sa zapojí do ich projektu, respektíve bude jeho lídrom. Predpokladám, že výsledky eurovolieb prinesú zvažovanie aj nad touto možnosťou, no po dvoch úspešných voľbách budú lídri PS a Spolu určite sebavedomejší.

KDH je mimoparlamentná strana, ale v eurovoľbách má desať percent. Ako to dosiahli?

Kresťanskí demokrati sú inou stranou ako pred pár rokmi, ale spomeňme si, že v eurovoľbách v roku 2014 boli po Smere druhou najsilnejšou stranou. V tomto zmysle to nie je také prekvapujúce. KDH má veľmi svedomitého voliča, má veľmi dobre vybudované štruktúry v okresoch a pri nižšej účasti môže takýto verný volič výsledkami zatriasť. Dôležité môže byť aj isté sebavedomie kresťanských demokratov, že sú proeurópskou silou a patria do najväčšej rodiny v rámci europarlamentu. A nakoniec – KDH prišli v týchto eurovoľbách s presvedčivými a uveriteľnými kandidátmi, ktorí mohli osloviť voličov na vidieku aj v meste. To je ďalší odkaz týchto volieb – ak sa vyberú dobrí kandidáti, tak sa aj pri nízkej účasti dá slušne bodovať.

SaS dostalo podľa neoficiálnych výsledkov tesne pod desať percent. Ako pre nich dopadli voľby?

Nie je to jednoznačný neúspech, ale určite si predstavovali viac. Zvonku to vyzerá, že rétorika Richarda Sulíka pôsobí proti popularite SaS, že istý skepticizmus, ktorý predseda strany šíri na tému fungovania Európskej únie, by sa voči nemu mohol obrátiť. Ale pri pohľade na štruktúru jeho voličstva sa ukazuje, že si buduje silné voličské jadro, ktorému téza zdravého rozumu vyhovuje. Je však faktom, že tým si SaS nevytvára predpoklady na významnejší rast a nedostáva sa do pozície jednoznačného lídra opozície. Ale znovu – výsledok pod 10 percent nie je neúspech.

Kto je porazený týchto volieb?

Vládna koalícia, a to na celej čiare. Most-Híd a SNS nebudú mať zástupcov a Smer má najhorší výsledok v eurovoľbách vôbec a sú to ďalšie prehraté voľby. Ak by si zvonku prečítal nezainteresovaný hodnotiteľ, že nejaká strana prehrala, respektíve sa zhoršila v šiestych voľbách po sebe, tak by povedal: prečo už dávno nevymenili predsedu, prečo nezmenili témy a prístup alebo spôsob, ako pracujú so svojimi témami? Ale – nemyslím si, že sa to v Smere prejaví, strana je paralyzovaná svojím predsedom a všetko záleží na ňom. Čiastočný neúspech zaznamenali aj protisystémové strany, ktoré chceli viac uspieť a zasvietiť. Strán, ktoré sa zúčastnili, bolo veľa a predpokladalo sa, že niektoré by mohli prekvapiť. Antisystém však okrem ĽSNS zhorel.

Aj keď má ĽSNS 12 percent?

Je to veľa, ale možno menej, ako by sa dalo čakať pri masívnej mobilizácii a pri nízkej účasti.

Účasť bola 20 percent. Komu takáto nízka účasť najviac pomohla?

Domnievam sa, že najviac pomohla PS/Spolu. Pri vyššej účasti by 20 percent zrejme nedosiahli. A predpokladám, že účasť pomohla aj kresťanským stranám – KDH i KÚ.

Michal Vašečka

Narodil sa v Poprade v roku 1972. Vyštudoval sociológiu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a Masarykovej univerzite v Brne. Následne študoval na New School for Social Research v New Yorku a v roku 2004 získal titul PhD. na Fakulte sociálnych štúdií Masarykovej univerzity.

Pracoval pre Dokumentačné centrum pre výskum slovenskej spoločnosti, Inštitút pre verejné otázky a na Fakulte sociálnych štúdií Masarykovej univerzity. Založil Centrum pre výskum etnicity a kultúry. Bol poradcom Svetovej banky a Agentúry pre vedu a výskum SR.

Dnes pôsobí na Bratislavskej medzinárodnej škole liberálnych štúdií a v think-tanku Bratislava Policy Institute. Je predsedom redakčnej rady Denníka N.