Ako ďalej, pán prezident?
Na východe majú s PS mierny problém, ale Kisku by volili.
Autor je politológ
Už je to tu zas. Poznáme výsledky eurovolieb a najzaujímavejšie sú pre médiá a voličov prognózy o tom, k akým posunom dochádza na našej politickej šachovnici, a nedokážeme sa ubrániť nutkaniu prognózovať výsledok parlamentných volieb.
Nedá sa tomu odolať, a preto: nemajme veľké oči. Samozrejme, trendy sú jasné a uvedomuje si ich každý priemerne sčítaný človek. Uvedomuje si, že toto boli čo do účasti v porovnaní s parlamentnými voľbami „malé“ voľby. Na parlamentné voľby chodí skoro trikrát viac voličov. Takisto vie o špecifickosti volieb do Európskeho parlamentu. Aj keď sa volia politické strany ako v parlamentných voľbách, predsa len je to iná káva a voliči kávičkári musia tie nuansy rozoznávať. Parlamentné voľby sú totiž silná káva, tak k nim aj elektorát pristupuje.
Európske voľby zo svojej podstaty lákajú viac proeurópsky ladených občanov a ľudí, ktorí to chcú spočítať (v dobrom aj zlom) v akýchkoľvek voľbách druhého radu aktuálnej vláde. Potom sú to tí, ktorí sa mobilizujú, aby pomohli novým, im sympatickým stranám, alebo hlasy dostávajú zaužívané strany s pevnou voličskou základňou a vybudovanými regionálnymi štruktúrami.
K tomu všetkému je ešte potrebné primiešať aktuálne spoločenské „vlny“. „Vlny“ sú tu dlho a škodia vládnej koalícii. Zbytočne to
