Zelení sú veľkou nádejou pre demokratickú Európu
Aj fašisti sa vzťahujú k prírode, ale úplne inak ako zelení, preto majú aj také odlišné postoje k demokracii.
Európsku úniu a jej demokratický charakter zachraňuje nielen strach väčšiny voličov z protieurópskych populistov, ale aj jeden prekvapivý jav – vzťah k prírode. Zelení čiastočne vyrovnali straty, ktoré v európskych voľbách utrpeli tradičné strany, a zabránili tak fašistom urobiť priveľkú dieru do európskej lode.
Je to zdanlivý paradox, pretože jedným zo znakov fašizmu je práve vrúcny vzťah k prírode. Teoreticky by teda mohli mať so zelenými spoločný cieľ. Lenže nemôžu, pretože je medzi nimi priepastný rozdiel v tom, ako o prírode premýšľajú.
„Zmeníme Taliansko na nepoznanie,“ hlásal Benito Mussolini v roku 1926. „Od hôr, ktoré oblečieme do zeleného kabáta, až po polia, ktoré zúrodníme.“ Hovoril o regenerácii pôdy tými istými slovami ako o regenerácii duše a tela talianskeho národa, ktorý sa musí očistiť od cudzích vplyvov.
Fašisti však vždy vnímali prírodu aj ako kľúč k pochopeniu spoločenského vývoja, odvolávajúc sa na Darwinovu ideu prirodzeného výberu. V prírode vládne nemilosrdný boj o život, v ktorom víťazia tí najsilnejší, a tak to
