Denník N

Po stopách Kubiša a Gabčíka. Reportáž zo Škótskej vysočiny, kde cvičili československí parašutisti

Centrom výcviku československých parašutistov bola farma Camusdarach. Foto – Deník N/Jan Wirnitzer
Centrom výcviku československých parašutistov bola farma Camusdarach. Foto – Deník N/Jan Wirnitzer

Rašelina, trsy, močiare, kopce, kamene, stále dookola. Nohy po desiatich dňoch s batohom na chrbte už nemá zmysel dvíhať, nohavice si zašpiníte aj tak. Reportér českého Deníka N navštívil miesto, kde trénovali parašutisti, ktorí zlikvidovali nacistického tyrana Reinharda Heydricha.

Vlaku to sem z Glasgowa trvá vyše päť hodín cesty po monotónnej, no pôsobivej krajine: kopce, kravy, ovce, vresy, štvorce nahusto vysadené smrekmi, zastávky uprostred ničoho. Človek si tú trasu dobre prehliadne – po väčšinu času nemá telefón signál, tak sa pekne po starom pozerá z okna.

Záverečný úsek medzi glenfinnanským viaduktom (slávnym z filmov o Harrym Potterovi) a malým prístavom Mallaig chce mať cestujúci čo najrýchlejšie za sebou. Z Mallaigu totiž pendluje trajekt na neďaleký ostrov Skye, jeden z najmalebnejších kútov Škótska. Pre skupinu Čechov, ktorí sem dorazili 17. júla 1941, bol ale cieľom práve tento úsek.

Bol medzi nimi aj rotmajster Jozef Gabčík. A v októbri pribudol jeho dobrý kamarát Ján Kubiš. Dvaja muži, ktorí sa 27. mája nasledujúceho roku útokom na zastupujúceho ríšskeho protektora v Prahe zapísali do histórie.

„Bolo to dokonale opustené miesto, kde v okruhu niekoľkých míľ nebolo žiadne ľudské obydlie. Z jednej strany ich obklopovalo more a z druhej vysoké a pusté skaly, v preliačinách ktorých bolo hlboké jazero Loch Morar. Miesto ako stvorené pre tajný výcvik,“ opísal po vojne oblasť výsadkár Antonín Bartoš. Jeho slová zaznamenal novinár Radomír Kunc v príbehu Bartošovej paraskupiny Clay-Eva.

Jazero Morar sa v máji mení na liaheň drobného hmyzu, pred ktorým sa človek len tak neschová. Foto – Deník N/Jan Wirnitzer

Za tou opustenosťou sa skrýva aj príbeh. Priemyselná revolúcia a vlna „vypratávaní“ od základu zmenila život v Škótskej vysočine. Z klanových vodcov sa stali podnikatelia, ktorých rast miest na juhu inšpiroval k premene pokojnej, sebestačnej krajiny na zdroj zárobku.

Chovom oviec sa dalo zarobiť viac než zdieraním

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

2. svetová vojna

História, Svet

Teraz najčítanejšie